Wimbledon vyhrala bez prípravy. Jamrichová: Ženský tenis sa nedá porovnať s juniorkami

BRATISLAVA. Mladá hviezda slovenského tenisu Renáta Jamrichová má za sebou úspešný rok.

Vyhrala dva juniorské grandslamové turnaje vo dvojhre - Australian Open, Wimbledon a Roland Garros vo štvorhre.

Medzitým získala aj dva tituly na ženských turnajoch a rok ukončila ako finalistka Pohára Billie Jean Kingovej.

"Rok nebol celý ružový, nehrala som stále skvele. Boli aj chvíle, keď som mala pocit, že stagnujem a hľadám svoju hernú identitu, ale vždy som sa snažila vydať zo seba to najlepšie na kurte," povedala s úsmevom po úspešnej sezóne.

Pred sezónou vedela, že na grandslamových turnajoch bude súťažiť iba na juniorskom okruhu. Chcela si ich užiť, aj keď až do tejto sezóny čakala na vytúžené finále dvojhry (titul už mala vo štvorhre, pozn.).

"Pred Australian Open som sa rozhodovala, či tam vôbec pôjdem, pretože to bolo veľmi ďaleko. S trénerom sme sa rozhodli, že nebudem hrať ani žiadny prípravný turnaj.

Minulý rok (2023) som sa tam cítila veľmi dobre, to bol rozhodujúci faktor," povedala Renáta Jamrichová v Tiebreak Tennis Podcaste.

Akoby sa nevedela radovať

Aj keď sa už tešila na ženské turnaje, ktoré plánovala po Australian Open, hovorí, že do každého turnaja dáva všetko.

"To, že sa mi predtým nepodarilo dostať do finále, bolo pre mňa znamenalo malé víťazstvo. Titul bol už len čerešničkou na torte," opísala Jamrichová.

V zápase s domácou Emerson Jonesovou vyhrala 6:4, 6:1 a video po premenenom mečbale obišlo svet. Jamrichová sa akoby nevedela radovať. V tom čase to bol pre ňu taký veľký úspech.

"Keď som videla video po premenenom mečbale, nevedela som, čo sa deje. Po chvíli som si to uvedomila a do očí sa mi tisli slzy," komentovala poslednú loptičku finálového zápasu.

"Wimbledon ukončil moju juniorskú kariéru. Cítila som, že je čas ísť ďalej," dodala. Aj v Londýne porazila austrálsky talent, 16-ročnú Jonesovú.

VIDEO: Podcast s Renátou Jamrichovou

"Hrali sme spolu iba dvakrát a vždy vo finále grandslamu. Bolo mi jej ľúto po Australian Open, ešte viac po Wimbledone. Zaslúžila sa tam dostať, ale nejako mi to proti nej vždy vyhovovalo.

Keďže sme kamarátky, vedela som, že si budeme navzájom želať titul bez ohľadu na to, kto z nás vyhrá," povedala o svojom vzťahu s Austrálčankou.

Wimbledon bol pre ňu špeciálny aj v inom ohľade. Na tento grandslamový turnaj sa nepripravovala. Na tráve sa nehrá veľa turnajov, juniorské turnaje vôbec.

"Pred Wimbledonom som nehrala prípravný turnaj, ani som doma nehrala na tráve. Prišla som s nulovou prípravou na tento povrch.

Bola som na to pripravená automaticky, bez tréningu," povedala Jamrichová, ktorá by nebola proti podobnému úspechu medzi ženami.

Okrem dvoch trofejí vo dvojhre uspela aj vo štvorhre v Paríži.

S Terezou Valentovou prvýkrát hrali spolu štvorhru, ale podľa rodáčky z Trnavy od začiatku vychádzali mimoriadne dobre a hra bola plynulá a jednoduchá. Potvrdili to na kurte. Na ceste za titulom neprehrali ani set.

Už bola pripravená na ženy

V tejto sezóne však venovala väčšiu pozornosť turnajom žien. Po Australian Open chcela zužitkovať svoju formu, ale naopak, mala dlhú a nepríjemnú, takmer dvojmesačnú pauzu.

"Počas Australian Open som mala bolesti brušného svalu, ktorý som si niekoľkokrát zranila. Pokračovala som v hraní, aj keď som z toho bola nervózna. Avšak, vďaka liekom sa mi podarilo turnaj dokončiť.

Keď som po grandslame hrala ženský turnaj, tak som ho už zbytočne preťažovala, a vrátila som sa domov. Mala som sedemmilimetrovú trhlinu vo svale.

Neviem, ako som to vydržala. Bol to adrenalín, pretože som si to vo finále Australian Open ani nevšimla," dodala o svojom juniorskom konci.

Napriek tomu, že ešte chodila na juniorské grandslamové turnaje, dokázala vyhrať dva ženské turnaje - na tvrdom povrchu v Egypte a na antuke v Španielsku. Aj medzi ženami dokázala ukázať vysoký štandard svojej hry.

"Predtým som na to nebola pripravená. Myslím si, že to bola iná úroveň v mnohých aspektoch, mentálne, fyzicky aj herne.

Mentalita ženského turnaja sa nedá porovnávať s juniorkami. Mala som tam prvé dva zápasy na zahriatie. Moje súperky hrali proti mne s rešpektom a niekedy s vedomím, že nemôžu vyhrať.

Pre ženy nezáleží na tom, kto je na druhej strane. Budú hrať čokoľvek, akékoľvek mentálne hry, aby vyhrali. Každá hráčka má nejakú zbraň a takmer žiadne slabiny," opísala Jamrichová, ako si musela zvyknúť na iný tenis.

Svoje zlepšenie medzi ženami pripisuje nielen svojej zrelosti, ale aj fyzickej pripravenosti. Medzi ženami je na 374. mieste vo svetovom rebríčku. Pre ňu je to len číslo v úvodzovkách, ktorému nevenuje veľkú pozornosť.

"Nepozerám sa na rebríček, ale na to, ako som sa v hre posunula. Keď je človek hodnotený podľa rebríčka, hodnotí sa len podľa toho, či dosiahol číslo. Niekedy môže splniť cieľ v rebríčku, ale cíti sa horšie a niekedy nie, ale vidí pokrok."

S tímom získala striebro

Veľké úspechy dosiahla na konci roka ako stabilná súčasť slovenského tímu kapitána Mateja Liptáka, v súčasnosti jej nového osobného trénera.

"Mysleli sme si, že tam nezostaneme príliš dlho, keď sme sa v prvom kole stretli s USA," spomína Renáta Jamrichová na žreb Pohára Billie Jean Kingovej.

"Tímová chémia však hrá v tímových súťažiach veľkú úlohu. Dievčatá ma vždy dobre prijmú, rozumieme si a je to vidieť na zápasoch.

Preto si myslím, že sa nám podarilo postúpiť do finále," dodala Jamrichová ku kľúčovému faktoru slovenského úspechu na turnaji.

Turnaj odštartovala práve ona. Vo dvojhre sa stretla so skúsenou, dnes už skôr deblovou špecialistkou Taylor Townsendovou. Napriek prehre 5:7, 4:6 jej zápas priniesol veľa skúseností pre budúcu kariéru.

S hráčkami tohto typu sa na turnajoch ITF nestretla. Okrem toho sa pred zápasom pripravovala na inú súperku, očakávanú dvojku amerického tímu Peyton Stearnsovú.

Hráč alebo fanúšik?

"Hrala som proti inej hráčke, ako som očakávala. Nikdy som nehrala proti nikomu ako je Townsendová. Podanie, šikovná ruka, nemohla som sa dostať do svojho rytmu.

Bola som úplne stratená z jej podania a hneď ako sme sa dostali do hry, vyvíjala som na seba veľký tlak, aby som vyhrala každú loptičku," opísala náročnosť zápasu, ktorý bol pre ňu iný ako ktorýkoľvek bežný turnaj.

"Je tu úplne iný tlak, nielen zo strany tímu, ale z celého Slovenska," dodala.

Z výsledku však nebola sklamaná dlho, okamžite prešla do režimu fanúšika a podporovateľky svojich spoluhráčok, či už Rebeccy Šramkovej vo dvojhre alebo vo štvorhre dvojice Hrunčáková/Mihalíková.

Práve posledné dve spomínané pripravili pre slovenské publikum najvzrušujúcejší zápas, keď v supertajbrejku premenili siedmy mečbal.

"Celá lavička takmer dostala infarkt. Fandila som, ako som len mohla," dodala k prvému zápasu, po ktorom Slovenky porazili Austrálčanky a Britky a vo finále prehrali s Talianmi.

Tím viedla jednotka Šramková, ktorá podľa Jamrichovej bez problémov bojovala s tlakom. Jedného dňa v tejto pozícii môže byť ešte len 17-ročná Jamrichová, ktorá s radosťou sledovala zápasy svojej krajanky.

"Dúfam, že ma nominujú na ďalší turnaj, neuvažujem o tom, že by som jedného dňa ťahala tím," odpovedala dôrazne a dodala, že sa sústredí na prítomnosť.

Autor píše pre tbtennis.cz