BRATISLAVA. V čase, keď sa tenisové prostredie pýši rovnakými prize money na grandslamových turnajoch a prezentuje sa ako vlajková loď rovnosti v športe, odhaľuje pohľad do trénerských lóží znepokojivú realitu.
Na kurtoch, kde bojujú najlepší svetoví hráči a hráčky, sú takmer výhradne muži. Prečo prostrediu, ktoré stvorilo ikony ako Serena Williamsová alebo Martina Navrátilová, chýbajú ich nasledovníčky v roli tréneriek?
Odpoveď je komplexná a oveľa znepokojujúcejšia, než by sa mohlo zdať.
Predstavte si hlavnú súťaž žien nedávno skončeného Roland Garros 2025. Na kurte súperili najlepšie tenistky planéty, ale keď ich pohľad zamieril po radu do svojho boxu, v drvivej väčšine prípadov sa stretol s mužskou tvárou.
Čísla to potvrdzujú. Ako uvádza ESPN, na tohtoročnom Roland Garros malo iba 12 hráčok v hlavnej súťaži ako trénerku ženu.
Dáta AP News z Wimbledonu spred dvoch rokov to potvrdzujú. Trénerku vtedy malo dokonca iba 6 zo 128 hráčok v hlavnej súťaži.
Situácia na mužskom okruhu sa ani nemusí podrobne zmieňovať. Veľavravnou je skutočnosť, že žiadneho zo 128 mužov vo Wimbledone 2023 netrénovala žena. To je zarážajúci nepomer v športe, ktorý na rovnosti postavil svoj globálny imidž.
Zatiaľ čo ženské tenisové hviezdy inšpirujú milióny dievčat, aby vzali do ruky raketu, zdá sa, že len veľmi málo ich inšpiruje k tomu, aby sa po konci kariéry postavili na druhú stranu kurtu ako trénerky. Prečo?
Verejne známy príklad
Keď v roku 2014 Andy Murray, vtedajší člen "veľkej štvorky", oznámil, že jeho novou trénerkou bude bývalá svetová jednotka Amélie Mauresmová, prelomil jedno z najväčších tabu. Reakcia tenisového sveta však nebola oslavou pokroku, ale vlnou skepsy a sexizmu.
Aj Murray s odstupom času priznal, že bol v šoku z toho, ako jeho kolegovia a médiá s Mauresmovou zachádzali.
"Keď som s ňou pracoval, každá prehra bola vždy jej chyba. Keď som prehrával s inými trénermi, vina bola na mne," uviedol Murray v jednom z rozhovorov. Jeho skúsenosť jasne ukázala na hlboko zakorenené predsudky.
Mauresmová to pocítila na vlastnej koži. "Poviem to na rovinu. Cítila som, že ma nerešpektovali, pretože som žena a nikdy som poriadne netrénovala," zverila sa francúzska legenda.
Kontroverzné reakcie na obdobie, počas ktorého bola dvojnásobná grandslamová šampiónka hlavnou trénerkou britskej legendy, naplno odkryli predsudky a mužskú dominanciu, ktorá v tenise panuje.
Mýtus o sparingu a neviditeľné bariéry
Jeden z najčastejšie uvádzaných "praktických" dôvodov pre najímanie mužov je rola sparingpartnera. Predpokladá sa, že mužský tréner môže zároveň slúžiť ako silový tréningový partner, čím tímu ušetrí náklady a logistiku.
Judy Murrayová, matka Andyho a sama rešpektovaná trénerka, priznáva, že role trénera na ženskom okruhu dlhodobo dominuje muž.
Podľa jej slov však táto skúsenosť pomohla otvoriť debatu a môže prispieť k zlepšeniu situácie do budúcna.
Rovnako upozorňuje na ďalší problém - nedostatok žien vo vedúcich pozíciách. "Všetky zmeny prichádzajú zhora. Pokiaľ nebudú ženy v rozhodovacích orgánoch, nič sa nezmení," dodáva Škótka.
Aby sa niečo zmenilo, založila Sarah Stoneová Asociáciu tréneriek ženského tenisu (WTCA). Podľa nej existuje aj problém s agentmi, ktorí hráčkam prirodzene odporúčajú mužských trénerov, pretože ide o zavedenú normu.
Medzi ďalšie bariéry rozhodne patrí náročnosť cestovania. Život na tour je vyčerpávajúci a pre ženy, ktoré si chcú založiť rodinu, je ťažko zlúčiteľný s kariérou trénerky na plný úväzok.
Stereotypy a pretrvávajúca predstava, že ženy nemôžu tak efektívne trénovať svojich zverencov či zverenkyne, obmedzuje ich možnosti na už tak malom priestore.
Priekopníčka, ktorá mení pravidlá hry
Napriek všetkým prekážkam existujú ženy, ktoré dokázali, že sú vo svojom odbore veľmi úspešné.
Conchita Martínezová, víťazka Wimbledonu z roku 1994, doviedla Garbine Muguruzaovú k wimbledonskému titulu v roku 2017 a v roku 2021 bola vyhlásená ako Trénerka roka WTA.
"Počúvajte, robíme rovnako dobrú prácu ako muži," povedala Španielka sebavedomo.
"Musíme byť pokorní a neustále pracovať na zlepšení - fyzicky, mentálne aj tenisovo. Ale dokážeme tvrdo pracovať a zároveň sa pri tom baviť," dodala súčasná trénerka 18-ročnej talentovanej Rusky Mirry Andrejevovej, ktorá je v rebríčku WTA na 6. mieste.
Svetlo na konci tunela?
Tenisové organizácie si uvedomujú závažnosť problému. WTA spustila Coach Inclusion Program, ktorý sa zameriava na mentorovanie a poskytovanie príležitostí pre začínajúce trénerky.
Medzinárodná tenisová federácia (ITF) zase prišla s iniciatívou Andvantage All, ktorej cieľom je zvýšiť počet žien vo všetkých oblastiach tenisu, vrátane koučovania.
Tieto kroky sú nádejou, že sa blýska na lepšie časy. Cesta k ozajstnej rovnosti však bude ešte dlhá a bude vyžadovať zmenu myslenia u niektorých hráčov, hráčok, agentov aj funkcionárov.
Nejde tu však len o percentá v štatistikách alebo pracovné príležitosti. Ide o to, aký odkaz vysiela tenis veľkému počtu dievčat s raketou v ruke.
Vidí, že môžu vyhrať grandslamový turnaj, ale vidí tiež, že ich cesta na trénerskú lavičku je prakticky uzavretá?
Skutočná rovnosť v tenise nebude meraná len v prize money, ale vo chvíli, kedy mladá hráčka bude považovať za rovnako prirodzené snívať o tom, že zdvihne nad hlavu trofej rovnako, ako keď k nej raz dovedie niekoho iného.
Otázkou teda nie je, či sú ženy dosť dobré na to, aby trénovali na vrchole. Otázkou je, kedy im tenis konečne dá skutočnú šancu dokázať to bez prekážok.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
