Strelec, ktorého sa bála aj Brazília. Adamec zomrel vo veku 76 rokov

Jozef Adamec, legenda trnavského Spartaka, ešte na starom štadióne Antona Malatinského. Adamec bol hrdinom finále Stredoeurópskeho pohára 1967, keď po jeho akciách strelil Spartak všetky tri góly.
Jozef Adamec, legenda trnavského Spartaka, ešte na starom štadióne Antona Malatinského. Adamec bol hrdinom finále Stredoeurópskeho pohára 1967, keď po jeho akciách strelil Spartak všetky tri góly. (Autor: TASR)
Peter Fukatsch|25. feb 2012 o 21:03

Brazílii dal tri góly.

Bol jedným z troch futbalistov sveta, ktorí dali Brazílii tri góly. V lige nastrieľal Třincu šesť z ôsmich v jednom zápase. Najlepší slovenský kanonier histórie Jozef Adamec zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.

Tento text vznikol pri príležitosti jeho 70. narodenín.

BRATISLAVA. Školská taška a lopta pod pazuchou, tak to robia dodnes milióny prváčikov na celom svete, a robil to aj malý Jozef Adamec.

Učil sa solídne, futbal hral skvelo. Taška putovala na trávu lúky, šarvanci vo Vrbovom pri Piešťanoch, Adamcovom rodisku, hrali proti sebe. Už vtedy mali veľké vzory, hoci bez zvučných mien.

info
Jozef Adamec

Získal 7 federálnych titulov, 5 s Trnavou (1968 - 1973), 2 s Duklou Praha (1962 - 1963), je to najviac zo Slovákov.

V lige odohral 383 zápasov (14 rokov v Trnave, po 2 v Slovane a Dukle Praha), a strelil 170 gólov, najviac zo Slovákov.

Z ČSSR nastúpil 44-krát, dal 14 gólov. Má striebro z MS 1962 v Čile, hral na MS 1970.

Trénoval viacero klubov, napríklad Slovan a niekoľkokrát trnavský Spartak. V rokoch 1998 – 2001 viedol reprezentáciu Slovenska.

V ankete Futbalista storočia skončil druhý za Jánom Popluhárom.

Jozef obdivoval svojho o tri roky staršieho brata Emila. S ním si kopal na dvore. Neskôr hrali spolu za dorast Vrbového, potom nastupoval načierno i za mužov. Mal šestnásť, keď bol pripravený hrať ligu.

Zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.

„Tá lúka, dvor, ulica boli základom, že sme už takí mladí ovládali futbalovú abecedu. Nielen ja, ale celá generácia. Napríklad môj kamarát, nech sa má v nebíčku dobre, Lacko Kuna, skvelý technik Karol Jokl,“ spomínal Adamec.

Vrbové patrilo do spádovej oblasti trénerského mága Antona Malatinského, kde hľadal talenty. V zime 1958 prišiel Adamec do Spartaka, v januári 1959 ho zaradili do A-tímu, v marci toho roku mal víťaznú ligovú premiéru proti RH Brno. Dostal 200 korún a pol roka musel na príkaz brankára Stacha nosiť do šatne prískočné - litrík vína, a mohol spoluhráčom tykať.

Adamec bol futbalovým priekopníkom neskoršej slávnej Trnavy, ktorá v rokoch 1968 - 1973 získala päť československých titulov. Ten slávny Spartak nosil Tóni-báči Malatinský vo svojich myšlienkach - vedel, že veľké dielo chce svoj čas.

„Bol to môj futbalový a vlastne i životný otec. Tréningovými metódami predbehol ostatných o desaťročie. Vyberal hráčov do tímu na post, ktorý práve potreboval. Nebral halabala, tvoril tím. Hovoril nám, do makového koláča treba kupovať mak, a nie tvaroh,“ vravel Adamec.

Prijímač na Broadwayi

Trnavčan hral ligu 18 rokov, nie však v nepretržitej sérii v Spartaku. V roku 1961 narukoval do pražskej Dukly.

„Prišiel som, vyspal som sa na ošetrovni a na druhý deň sme odleteli na šesť týždňov na zájazd do New Yorku. Neviem, ako to v tých časoch vybavili, ale predsa, bola to Dukla. Iste som bol jediný vojak Varšavskej zmluvy, ktorý mal prijímač do armády na Broadwayi.“

Dukla turnaj vyhrala, vo finále nad vtedy veľmi známym FC America Rio de Janeiro.

„Prvé roky v Trnave boli učňovské, ale pod vedením profesora Malatinského, v Dukle som potom popri Masopustovi, Pluskalovi, Novákovi, Kučerovi zmaturoval, hral som na majstrovstvách sveta v Čile.

Dvojročné pôsobenie v bratislavskom Slovane pod taktovkou ďalšej legendy Leopolda „Jima“ Šťastného a najmä druhá trnavská etapa boli už vysokou školou,“ rozdelil kariéru.

Čile 1962

Na čílske striebro má spomienky, ktoré sa vekom menili. „Bol som najmladší v tíme, dvadsaťročný. Tréner Vytlačil zobral aj môjho trnavského kamaráta Jožka Štibrányiho. Hral som v tom senzačnom zápase, keď dal Španielsku víťazný gól. Zahral som si proti Pelému pri remíze 0:0 i proti Mexiku v skupine.“

„Potom nás tréner do zostavy už nezaradil. Nič sme si z toho vtedy nerobili. Boli sme strieborní, v Prahe nás vítalo stotisíc ľudí. Časom som si však uvedomoval - škoda, mohol som hrať finále majstrovstiev sveta. Dnes prevláda tento pocit.“

Búrlivák i figliar

Adamec bol búrlivák i figliar. Často žobronil u rozhodcov, aby boli naňho menej prísni. „Často som nerozumel, čo pískajú. Vylučovali ma najmä za to, že som si od srdca zapapuľoval. Ale to v zápale boja, to k futbalu patrí. Neboli to urážky.“

V Slovane hral 639 dní, z toho 267 stál pre dištanc. „Bola to aj moja chyba, že som si neudržal nervy. Veľmi som chcel, lebo Jim Šťastný bol skvelý chlap, podvedome som cítil, že som jeho koník. Keď odišiel do Rakúska a jeho nástupca ma nezobral na zájazd do Austrálie, vrátil som sa do Trnavy. Ak by Šťastný zostal, možno by som hral za Slovan dlho,“ vysvetlil Adamec.

O góloch

Trnavčan nevie povedať, ktoré góly mu najviac prirástli k srdcu. Nedáva do popredia ani tri góly brazílskemu brankárovi Felixovi v Bratislave 23. júna 1968. Pred ním to dokázal veľmi dávno (1938) Poliak Ernest Wilimowski a po ňom Talian Paolo Rossi.

„Nezabudnem ani na šesť gólov Třincu alebo na krásny gól z trestného kopu Maďarom v barážovom zápase (4:1 pre ČSSR) v Marseille o postup na mexické MS 1970.“

„Na šampionáte v Mexiku sme mali možno najlepšie reprezentačné mužstvo v histórii. Trnava a Slovan boli vtedy na vrchole. Ibaže prišla normalizácia. Do Mexika sme prišli v poslednej chvíli, hrali sme bez akejkoľvek aklimatizácie. Atmosféru v mužstve pokazil aj funkcionársky prípad Puma - Adidas.“

Adamec zavŕšil Mexiko na pražskom letisku fackou novinárovi Karlovi Staněkovi zo Svobodného slova.

„Vypisoval o mne, že ten futbalista zo slovenského vidieka nemá žiadnu výchovu. Už pri tom ma nadvihlo. Keď sme pristáli, hrnul sa ku mne s otázkou na prípad Puma - Adidas. Ja, že: Veď to je otázka pre funkcionárov. On utrúsil: ,Blbečku.' Tak som ho chytil pod golier a dal mu facku. Neviem, nakoľko ma to mrzí. Skôr nie.“

ico

Bol to šéf

Spoluhráči spomínajú na Adamcove kúsky.

BRATISLAVA. „Vynikajúci ľavák, ktorý mal veľmi tvrdú strelu,“ charakterizuje Adamca jeho bývalý spoluhráč Karol Dobiaš.

Majster Európy z roku 1976 opisuje Adamca ako osobnosť, ktorá šéfovala celému trnavskému mužstvu. S úsmevom si spomenul na jeho strach z lietania.

„Raz mi v lietadle hneď povedal: 'Patino, obsaď mi vzadu miestečko.' Zapálil si, vtedy sa mohlo, dali sme si whisky. Potom sa už iba modlil a s nikým sa nerozprával. Bol to hrdina,“ smeje sa. „Želám mu silné zdravie.“

Legendárny kanonier Adolf Scherer, ktorý na MS 1962 v Čile hral spolu s Adamcom v útoku, hovoril: „Hral som za Košice a pamätám sa, ako sme v Trnave prehrali 1:2. Po zápase ma Jožo vyťahal za ucho. Boli sme súpermi v boji o najlepšieho kanoniera ligy. Keď som vyhral druhýkrát, tak som ho nechcel. Vravel som, dajte ho Adamcovi,“ dodal Scherer.

Adamec je najčastejším kráľom strelcov čs. ligy, bol ním štyri razy.

Pavol Spál

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov