V zápasoch Pohára federácie ste odohrali dva výborné zápasy a proti skúsenejším a silnejším Taliankam ste hrali veľmi sebaisto. Z čoho pramení vaše sebavedomie na kurte?
„Neviem. Asi to tak bolo odmalička. Aj som sa snažila presadiť týmto štýlom hry. Toto je moja hra.“
Takto suverénne dokážete pôsobiť aj proti silnejším hráčkam?
„Vždy sa hrá proti lepšej súperke, kde nemám čo stratiť, ako proti slabšej, kde musíte potvrdiť svoju pozíciu.“
Prechod z juniorského k ženskému býva pre mnohé tenistky veľmi problematický. Vám sa to, zdá sa, podarilo celkom hladko. Čím to je?
„Veľmi skoro som začala hrať ženské turnaje. Už v pätnástich. Postupne som si na to zvykala. Najskôr som na nich musela hrávať kvalifikácie. A postupne som chodila na väčšie a väčšie turnaje. Takže som sa postupne do toho dostala.“
Boli to pre vás tie začiatky na turnajoch proti silnejším súperkám náročné?
„Mne sa vždy lepšie hrá vtedy, keď mám pred sebou nejakú výzvu. Vtedy sa dokážem do toho viac vložiť.“
Kto vám najviac pomohol v napredovaní?
"Určite to bol otec, ktorému som vďačná za veľa. Priviedol ma k tenisu, podporoval ma finančne a trénoval ma počas celej kariéry. Bol na mňa prísny a učil ma správať sa profesionálne."
Z tenisových povrchov sa vám, na ktorom hrá najlepšie?
„Kedysi to bol hard. Ale teraz, ako som zlepšila kondičnú prípravu, začalo sa mi oveľa viac dariť na antuke a musím povedať, že veľmi dobre sa mi hrá práve na antuke v hale. Dalo by sa povedať, že takmer celý život na nej trénujem. Takže Taliani mi istým spôsobom vybrali ideálny povrch. Oba zápasy mi sadli herným štýlom aj povrchom.“
Kapitán Lipták to tak dobre odhadol, že vám tak dobre budú tieto zápasy pasovať?
„Už ako sme mali prvé tréningy v Taliansku, si ma viac všímal a asi vtedy si povedal, že toto bude tá správna cesta. Ale všetko bolo otvorené. O tom, že budem hrať mi povedal až v piatok, deň pred zápasom.“
Prvý zápas proti Sare Erraniovej ste otočili. Čo vám hovoril kapitán Lipták po prvom sete, ktorý ste prehrali?