Som v poriadku, nič nemám zlomené. Aj keď si vyrazila dych, bolo to cool

BRATISLAVA. Je to jej záľuba, živobytie a najmä životný štýl. Hoci sú pre ňu dôležité aj výsledky, ešte podstatnejšie je, aby zo svojho športu mala radosť.

Snoubordistka Klaudia Medlová pôjde do Pekingu na svoju druhú olympiádu. Pred štyrmi rokmi v Pjongčangu skončila na 24. mieste v slopestyle a o stupienok vyššie v Big Air.

Kým pre väčšinu športovcov je olympiáda absolútnym vrcholom, vo svete snouboardingu to úplne neplatí.

„Sú športovci, ktorí sa pripravujú štyri roky na olympiádu. Dajú do toho všetko. A keď im to v jeden konkrétny deň nevyjde, sú z toho smutní a frustrovaní. Takto nechcem fungovať,“ priznala 28-ročná Medlová.

Snoubording sa jej zdal cool

Jej športové začiatky boli podobné ako u slovenskej lyžiarky Petry Vlhovej. Obe pochádzajú z Liptovského Mikuláša. A keď svoje prvé lyžiarske oblúky robili v Jasnej.

„Na svahu v Jasnej sme mali bufet. Rodičia mali plné ruky práce, takže ráno som prišla a do štvrtej ma nevideli,“ prezradila Medlová.

Od štyroch do desiatich rokov lyžovala a až potom prešla na snoubord. Popritom chodila aj na gymnastiku. Prečo vymenila lyže za snoubord?

„Málo ľudí vtedy jazdilo na snouborde a zdalo sa mi to celkom cool. Pridal sa ku mne aj otec a jazdievali sme často spolu,“ pokračuje rodáčka z Liptova.

Na svahu si ju postupne všimli starší snoubordisti, ku ktorým sa pridala.

„Bolo nás asi päť. Vždy po škole sme sa zobrali na autobus a išli jazdiť do Otupného. Tam som robila prvé skoky a dosť som sa napadala. Viackrát som si aj vyrazila dych,“ dodala.

Nie je dievča z bohatej rodiny

Na slovenských pretekoch bývala často jediné dievča. Aj preto jazdila pravidelne pod dozorom chlapcov, od ktorých sa trpezlivo učila všetky triky.