Medlová: Posledná olympiáda? Bola to shit show. Do Pekingu sa teším

Dlhodobo je najlepšia slovenská snoubordistka. Z majstrovstiev sveta má bronz, ako jedna z mála slovenských športovcov štartovala na prestížnych adrenalínových hrách X-Games. Teraz bojuje snoubordistka KLAUDIA MEDLOVÁ o druhú účasť na olympijských hrách.

V Pekingu si dokonca vyskúšala skokanský mostík na disciplínu Big Air. "Je to dobrý skok. Rada si na ňom znova zaskáčem," vraví.

Pred štyrmi rokmi ste po prvý raz štartovala na olympijských hrách v Pjongčangu. Ako si na to spomínate?  

Nemám na to pozitívne spomienky. Nik vtedy nevedel, čo máme robiť. Štyri roky sa všetky pretekárky pripravovali, makali. Ženský snouboridng urobil veľký krok vpred. Práve na olympiáde mali pretekárky ukázať svoje jazdy. Lenže počasie bolo veľmi nepriaznivé.

Fúkal silný vietor a nás nechali v tých podmienkach odjazdiť celú trať. To bol len pád za pádom. Nevedeli sme, čo máme robiť. Mohli sme sa na protest postaviť a povedať, že za takýchto podmienok nebudeme súťažiť. Ale organizátori nemali v zálohe žiadny voľný deň.

Súťaž v slopestyle už nemali kam presunúť. Všetky sme štartovali ale bola to taká ‚shit show‘. 

Medzinárodná lyžiarska federácia by mala mať záujem na tom, aby boli preteky na olympiáde regulárne. Zmenilo sa odvtedy niečo? 

Neviem. Keď sa konajú súkromné akcie, ako sú X-Games, US Open alebo Dew Tour, organizátori dbajú na kontakt s jazdcami. Máme stretnutia, kde spoločne hovoríme o podmienkach aj o počasí. Na olympiáde žiadny podobný míting nebol. Len nám oznámili: Televízia je pripravená a musíte odštartovať. 

Vaša účasť na olympijských hrách v Pekingu vyzerá reálne. V redukovanom svetovom rebríčku ste na 19. priečke. Do Pekingu pôjde tridsať najlepších snoubordistiek. Ste pokojnejšia, keď máte olympijský štart takmer istý?

V podstate áno. Ale, samozrejme, stále rozmýšľam nad vlastnými trikmi a nad prvkami, ktoré skáču súperky. Je mi jasné, že stále ma čaká veľa tréningov pred olympiádou. Náš šport veľmi rýchlo napreduje, takže to neznamená, že môžem teraz poľaviť. Som vďačná, že som bola na olympiáde v Pjongčangu. Viem, čo od toho môžem očakávať.  

Informácií o olympijských športoviskách je minimum. Mnohí športovci sa na ne dostanú až na samotnej olympiáde. Mnohé testovacie podujatia boli zrušené. Ako je to v snoubordingu? 

My sme si mali možnosť vyskúšať mostík na disciplínu Big Air. Testovacie podujatie bolo krátko pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Bol dobrý skok a podujatie bolo dobre zorganizované, takže sa na to celkom teším. 

Mostík na Big Air v industriálnej časti Pekingu patrí medzi najzaujímavejšie športoviská olympijských hier. Vám sa ako pozdával? 

Tento mostík je dobre postavený aj vzhľadom na to, že tieto mestské mostíky majú výťahy, ktoré vás pred skokom vyvezú hore a väčšinou nemáte možnosť sa rozjazdiť ako na svahu. Lenže Číňania ho prispôsobili tomu skoku a celý je postavený akoby bol na svahu. Takže sa dá pred skokom aj rozjazdiť. Aj sledovať skoky súperov. 

Máte aj informácie ohľadom trate pre slopestyle? 

Zatiaľ žiadne. Ale myslím si, že máme nejakú vizualizáciu a fotografie. V najbližších dňoch sa na to pozriem. Ale organizátori pretekov vo Svetovom pohári sa aj tak snažia trate a prekážky stále obmieňať. Pretože je veľmi veľa kvalitných pretekárov a ťažko z nich vybrať najlepšieho. Tým že sa trate menia, vyhráva ten, kto má najviac skúseností a dokáže sa rýchlo prispôsobiť. Musí byť všestranný. 

V ktorej z dvoch disciplín - Big Air a slopestyle si veríte viac a cítite sa lepšie? 

Doteraz to bol vždy slopestyle. Je to viac o jazdení. Je tam viac snoubordingu. Big Air je skôr gymnastika. Jazdec sa pustí a predvedie svoj najlepší trik. 

Skoky pri Big Air sú už celkom dlhé. Nemáte pri tom strach?

Strach ani nie, ale vždy mám rešpekt. 

V Pjongčangu ste mali v tíme dve zahraničné trénerky. Teraz vás vedie tréner Matej Matys. Budete s ním spolupracovať aj na olympiáde, alebo je možná opäť nejaká pomoc zahraničného odborníka?

S Matejom spolupracujem už tretí tok a som spokojná. Je fajn mať okolo seba správnych ľudí. Treba si to udržať, čo najdlhšie. Vzťah si budujete nejaký čas. Teraz ma tréner pozná, vie, čo mi vyhovuje. Čo môže odo mňa čakať. 

Predpokladajme, že sa vám skutočne podarí dostať na olympiádu do Pekingu. S akým výsledkom budete spokojná? 

Ak by sa mi podarilo dostať do top 10, bola by som veľmi rada. 

Na tokijskej olympiáde mal premiéru skejtboarding a dominovali v ňom tínedžeri. Víťazka disciplíny street mala len 13 rokov, keď získala zlato. Prenikne tento trend postupne aj do snoubordingu?  

Určite áno. Blížime sa k tomu. Za posledné roky sa snoubording zmenil. Je profesionálnejší. Jazdci majú výborné podmienky na tréning a mladí pretekári to využívajú odmalička. Celkovo však majú iné nastavenie hlavy. Inak sa pripravujú. Určite sa to bude v snoubordingu uberať týmto smerom. Už teraz je to vidno. 

Aký je to pocit, keď súperíte s pretekárkami, ktoré sú aj o desať rokov mladšie? 

Je to skôr na hlavu. Je to o psychike a som rada, že mám medzi súperkami niekoľko stálic, ktorá ma držia a ukazujú, že stále sa dá udržať v špičke aj okolo tridsiatky. Máme Jamie Andersonovú alebo Annu Gasserovú. Pravidelne dokážu vybojovať pódiové umiestnenie a majú 30 – 31 rokov. To je pre mňa veľké povzbudenie. 

Vy ste už skúsená pretekárka. Zmenili ste sa, keď to porovnáte s tým, ako ste k pretekom pristupovali pred 6 – 8 rokmi? 

Mám viac skúseností. Mám za sebou veľa pretekov. Vidím to aj na súperkách, ktoré sú staršie. Vedia vyhodnotiť situáciu inak ako mladé pretekárky. Niekedy nevedia odhadnúť. Ísť radšej na istotu a skúsiť jednoduchší trik aj pri nižšej rýchlosti, ako ísť do zložitejšieho, pretože môžem spadnúť.