BRATISLAVA. Slovákov čaká baráž, v ktorej musia vyradiť dvoch rôznych súperov. V semifinále najprv vyzvú 26. marca Kosovo. Ak uspejú, tak vo finále ich čaká lepší z dvojice Turecko vs. Rumunsko. Slováci majú výhodu domáceho prostredia v oboch zápasoch.
O postupe rozhodne jediný víťazný zápas.
Baráž o postup na majstrovstvá sveta hrali naši reprezentanti len raz – presne pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy však mala inú podobu: hralo sa proti jednému súperovi a na dva zápasy. Slovensko vyzvalo Španielsko.
Písal sa november 2005. V Španielsku zavládla po žrebe okamžitá spokojnosť. Podľa prieskumu denníka Marca si za súpera želalo Slovákov až 46 percent opýtaných. Pozícia vtedajšieho trénera Luisa Aragonésa bola pritom labilná – niektorí domáci fanúšikovia dokonca želali jeho tímu prehru, aby vraj „pyšné hviezdy spoznali pád“.
Treťotriedny personál
Najväčší športový denník v krajine venoval deň pred zápasom duel so Slovenskom o polovicu menej priestoru než ligovému El Clásicu Real Madrid – FC Barcelona, ktoré sa hralo až o týždeň.
Španieli využili domáce prostredie naplno – nielen skvelou hrou, ale aj rôznymi „ťahmi“. Slováci síce bývali v luxusnom hoteli, no personál, ktorý má byť k hosťom ústretový, označili za treťotriedny.
O postupe na MS 2006 do Nemecka sa rozhodlo už v prvom stretnutí. Na štadióne Vicente Calderóna Slováci prehrali 1:5. Nevyšiel im úvod zápasu – v 18. minúte už prehrávali 0:2. Tréner Dušan Galis videl za protesty červenú kartu, mal ťažké srdce na talianskych rozhodcov a dodnes má pocit, že „Španieli museli jednoducho postúpiť“.
Tromi gólmi zažiaril Luis Garcia, ktorý vtedy pôsobil v FC Liverpool.
Riadil cez telefón
Tréner Dušan Galis po druhom góle Španielov v 19. minúte mohutne gestikuloval smerom k asistentovi Marcovi Ivaldimu – ostro, prudko, s typickým temperamentom rodeného Oravčana. Prišli k nemu de Santis i štvrtý rozhodca Domenico Messina. Hlavný arbiter neváhal a Galisa vylúčil.
„Tomu postrannému pri našej lavičke som povedal – aký roh ste videli v 10. minúte, po ktorom sme dostali prvý gól? Pridal som aj druhú otázku – a teraz ste ofsajd nezaregistrovali? Ako som gestikuloval, či ostro alebo veľmi ostro, videli všetci na štadióne,“ opisoval situáciu Galis. Upokojiť ho prišiel aj kapitán Karhan. Zvyšok stretnutia Galis riadil telefonicky z jednej z miestností štadióna.
Krátko po prestávke Szilárd Németh znížil na 2:1 a vykresal nádej. Nastúpil až v druhom polčase a neskrýval sklamanie, že nehral od začiatku.
„Môj gól nám ešte dával šancu na obrat. Iné by bolo, keby padol za stavu 0:5. Lenže prehrávali sme len 1:2 a to bola dobrá východisková pozícia. Potom však rozhodca nariadil proti nám jedenástku a vylúčil Hada. Bolo po stretnutí,“ povedal Szilárd Németh.
Rozhodca? Tragédia
Svoje pocity nezakrývali ani hráči. Obranca Marián Had, ktorý bol v zápase vylúčený, reagoval tvrdo:
„Také niečo som ešte v živote nevidel. Človek si myslí, že bude mať nejaký futbalový zážitok, ale zo strany rozhodcu to bola tragédia. Prvý gól vôbec nemal byť, lopta išla do autu od súpera. Po penalte sme mu všetci niečo povedali. Od začiatku vedel, čo robí i to, že už mám žltú kartu.“
Útočník Róbert Vittek hovoril o zlomových momentoch:
„Myslím si, že toto Španieli nepotrebovali, takto sa nepomáha ani mŕtvym. Napriek tomu sme znížili a domáci znervózneli. Prehrávali sme 1:3, mali o jedného menej a Španielom to hralo do kariet… Päť gólov je priveľa. Aj my sme robili chyby.“
Obranca Vratislav Greško pripustil, že tlak sa dal čakať:
Je to marketing
„Za stavu 2:1 sa zápas otočil. Domáci znervózneli… a zrazu prišla jedenástka a červená karta. V takýchto zápasoch rozhodujú detaily. Treba si uvedomiť, koľko pôjde na majstrovstvá sveta Slovákov a koľko Španielov. Je to marketing.“
Po Némethovom góle však Španieli pridali tri rýchle zásahy a Slováci už nedokázali reagovať.
Na tlačovú besedu prišiel tréner Galis pokojne, zablahoželal súperovi a priznal, že Španielsko bolo futbalovo jasne lepšie. Zároveň však otvorene pomenoval veci, ktoré podľa neho priebeh zápasu zásadne ovplyvnili.
„Ublížili nám. Hrali sme v nepriateľskom prostredí. Ešte som nezažil, aby diváci tak surovo a hlasito pískali počas hymny súpera. Hneď v prvej minúte odpískal Talian neexistujúci faul na hranici, ako šitej pre Raúla. Len-len, že neskóroval. Čo stváral asistent na čiare pri našej lavičke, bolo neskutočné.“
Bojovať proti štrnástim je nemožné
Podľa Galisa Španieli presne vedeli, že rozhodujúca bude prvá dvadsaťpäťminútovka. „Začali sme dobre, podľa plánu. Keď sa pred Hadom, tuším v 15. minúte, z ničoho nič zvalil na chrbát jeden z domácich, bežal De Santis možno 40 metrov so žltou v ruke. Ony sa tie omyly, vážne či ľahšie, proti nám množili.“
Kľúčová bola penalta na začiatku druhého polčasu po zákroku Romana Kratochvíla: „Možno sa dotkol lopty aj rukou, iste nie úmyselne. Skvelá šanca ukázať na biely bod. De Santis nezaváhal – a zo všetkých protestujúcich hráčov vytasil práve Hadovi druhú žltú.“
Galis dodal: „Zverencom nič nevyčítam, robili čo vládali. Ale bojovať proti štrnástim protihráčom je nemožné. Ak sa hrá o postup na majstrovstvá sveta, mali by pískať najlepší rozhodcovia.“
Žiadna kytica
Keď mu španielski novinári naznačili, že postup ich reprezentácie je po výsledku 5:1 už prakticky jasný, reagoval:
„Baráž sa končí až druhým zápasom. Nič vám doma nedarujeme. Taký tím ako Španielsko nepotrebuje cudziu pomoc – a od rozhodcov jej dnes dostal požehnane.“
Galisa napokon emócie premohli. Čo na srdci, to na jazyku - žiadna diplomatická uhľadenosť.
„Akoby malá krajina mohla dostať šancu len po istú hranicu. Hráči si krivdy pamätajú. Španielov doma isto nebudeme vítať s kyticami ruží,“ vravel tréner na štadióne Atlética krátko pred polnocou 12. novembra 2005.
Samé hviezdy
Odveta v Bratislave o štyri dni neskôr bola len formalitou, zápas sa skončil remízou 1:1. V 50. minúte otvoril skóre Filip Hološko, no po dvadsiatich minútach vyrovnal David Villa. Na Tehelnom poli bolo takmer 24 – tisíc divákov.
Za Španielsko nastúpili v dvojzápase hviezdy ako brankár Iker Casillas, Carles Puyol, Xavi, Raúl, Fernando Torres, Fernando Morientes, Sergio Ramos, či Xabi Alonso - súčasný tréner Realu Madrid.
„V kútiku duše som veril, žeby sme mohli aj zvíťaziť. Nemáme však taký silný a široký káder ako Španielsko a z tohto pohľadu je už účasť v baráži pre nás úspechom. Myslím si, že sme v tejto kvalifikácii urobili dosť pre slovenský futbal,“ hodnotil odvetu Ladislav Petráš, vtedajší asistent trénera SR.
