Tak bojazlivo nikto na ME nehral: Veľa ľudí si na nás teraz zgustne, priznal Škriniar

SEVILLA, BRATISLAVA. To, že skončili futbalisti Slovenska svoje pôsobenie na majstrovstvách Európy už v základnej skupine, nie je žiadna tragédia.

Tri body, tretie miesto v E-skupine pred Poľskom nemožno brať ako zlyhanie. Skôr naopak, prevýšilo to očakávania skeptikov.

Slovensko je neoficiálne osemnáste najlepšie mužstvo v Európe, čo neznie zle.

Za ním skončili veľké krajiny ako Rusko, Poľsko či Turecko.

Dojem je rozpačitý

Oveľa horšie však pôsobí rozpačitý dojem, ktorý slovenskí futbalisti zanechali.

Prvý zápas proti Poľsku dal nádej, že by mohli byť príjemným prekvapením turnaja. Bol to sebaklam. Záver ukázal možno až krutú realitu.

Proti Španielom pôsobili, ako keby sa na majstrovstvá dostali iba omylom. Vyzerali spomalene, ako keby prišli z inej doby.

V úvodnom zápase proti Poľsku zaskočili Európu, šli nad svoje súčasné limity. A pomohlo im aj vylúčenie súpera.

Bol to najlepší výkon Slovákov za posledné obdobie. Rozhodne najlepší pod vedením trénera Štefana Tarkoviča.

Obetavý. Zvládnutý dobre takticky. Súdržný, ale aj sebavedomý.

Hráči zblokovali veľa striel a podceňovaný tím, ktorý pred veľkým turnajom nepôsobil príliš dobre, prekvapil. Ukázal charakter.  

Súperi ich prečítali

Zároveň však Slováci odkryli všetky svoje silné stránky. Ďalší súperi ich už prečítali.

V ďalšej fáze turnaja sa potvrdilo, že Slovensko malo v kádri iba veľmi málo futbalistov fyzicky a rýchlostne pripravených na veľký turnaj.

Už proti Švédom šli Slováci do zápasu značne dobití. Napriek veľkému úsiliu nestihli zregenerovať tak, ako chceli.

Väčšina hráčov z kádra nie je zvyknutá hrať náročné zápasy v takom nahustenom programe.

Hlavne ofenzívni hráči a krídelníci toho v uplynulej sezóne na klubovej scéne veľa nenahrali.

Siahali na postup

Slovensko malo na výber. Mohlo hrať atraktívnejšie, čím by sa však výrazne zvýšili riziko väčšieho počtu inkasovaných gólov už v prvých dvoch zápasoch.

Tréner Tarkovič sa rozhodol pre druhú možnosť. Všetko stavil na defenzívu, čo mu spočiatku aj vychádzalo.

Napokon rozhodla penalta v prospech súpera zo zápasu proti Švédsku. Rozhodca si ju obháji. A platilo by to aj v prípade, keby ju neodpískal.

Bol to vyrovnaný zápas, Švédi však boli nebezpečnejší. Slováci, naopak, netrafili priestor bránky ani raz. 

Zahraničné médiá označili zápas za najnudnejší na turnaji. Slováci však boli blízko bodu, ktorý by im už zaručil postup do osemfinále.

Zaostávajú za trendom

Proti Španielom potom Slováci totálne vybuchli. Taký bojazlivý výkon nepredviedol žiadny iný tím na turnaji. 

„Dali nám lekciu z moderného futbalu,“ priznal kapitán Marek Hamšík.

Od začiatku zápasu bolo iba otázkou času, kedy a koľko gólov inkasujú.

Nie, nikto nečakal, že budú Slováci dominovať. Ale je neprípustné, aby pôsobili na majstrovstvách Európy ako tím z najnižšej kategórie.

„Veľa ľudí si nás teraz zgustne, ale o tom je ten šport. Kto nič nerobí, nič nepokazí,“ hodnotil stopér Milan Škriniar.

V súčasnom kádri Slovenska neboli menej nadaní futbalisti ako trebárs na ME pred piatimi rokmi.

Boli však menej pripravení, menej sebavedomí a menej priebojní ako ich predchodcovia.

Slovensko za trendmi moderného futbalu momentálne zaostáva. Hlavne rýchlostne.

Iba Škriniar na všetko nestačí

Milan Škriniar je - pri všetkej úcte k ostatným - jediným slovenským hráčom európskeho formátu.

A okrem neho možno ešte brankár Martin Dúbravka. Aj napriek kurióznemu vlastnému gólu.

A to je veľmi málo. Navyše ide o defenzívne piliere tímu.

Zázraky sa síce občas dejú, ale na lepšie výsledky by Slováci potrebovali hráčov takejto úrovne ešte aspoň troch či štyroch. Hlavne v ofenzíve.

Marek Hamšík tam dlhé roky patril tiež, ale na šampionát neprišiel v optimálnom fyzickom stave.

Zdravotné problémy pred turnajom či minimálna klubová prax ho značne limitovali.

Vzhľadom na okolnosti odohral maximum. Stále patril v ofenzíve k najlepším Slovákom. Proti Poľsku nabehal viac ako jedenásť kilometrov.

Za Hamšíka nikto nepotiahol

Slovensko však potrebovalo nutne hráčov, ktorí by to potiahli už aj za Hamšíka. Ale to sa nestalo. Ondrej Duda predviedol dobré momenty, ale bolo ich málo.

Medzi opory patril v prvých dvoch zápasoch Juraj Kucka, ale na útočenie veľa priestoru nemal.

Róbert Mak ukázal jednu famóznu akciu, ktorá výrazne pomohla k triumfu nad Poľskom.

Ale potom to už bol iba tieň. Kto sa najprv čudoval, prečo sa nepresadil vo Ferencvárosi, už potom pochopil.

Tak pasívne nikto nehral

V prvých dvoch zápasoch slušne fungovala defenzíva. Vedľa Škriniara vyrástol aj druhý stopér Ľubomír Šatka.

Pravý obranca Peter Pekarík mal svalové problémy, šiel cez bolesť. Vyložene nesklamal ani druhý krajný obranca Tomáš Hubočan. Proti Španielom však všetci štyria vybuchli a nestíhali. 

Jakub Hromada odohral jeden dobrý a druhý zlý zápas.

Smerom dopredu však boli Slováci až na pár výnimiek neškodní. Jaloví a unavení.

To, že reprezentácii chýba strelec, je už ošúchaná pesnička. Proti Švédsku a Španielsku netrafili Slováci ani raz priestor súperovej bránky. Pôsobili úplne neškodne.

Podľa špecializovaného serveru SofaScore si Slováci počas turnaj nevypracovali ani jednu veľkú gólovú šancu.

Takú pasívnu bilanciu nemal žiaden tím na šampionáte.

Boženík bol bez šance

To, že Slovensko hralo bez klasického útočníka, sa dá pochopiť. Tarkovič hľadal miesto pre Ondreja Dudu, ktorý je momentálne najlepší slovenský ofenzívny hráč.

Je však prekvapením, že trebárs 33-ročný Michal Ďuriš dostal priestor v každom zápase, aj keď iba ako náhradník.

Ale 21-ročný Róbert Boženík nedostal ani jednu šancu.

Podobný prípad je ľavák David Hancko, ktorý odohral iba pár minút v závere proti Švédsku.

Stopér Martin Valjent, nedostal šancu ani v čase, keď sa celá obrana v zápase proti Španielom rozsypala.

Ako sa rozhodnú veteráni?

Opäť sa na verejnosti rieši otázka, či je Štefan Tarkovič trénerom na správnom mieste.

Poslednú tlačovú konferenciu na európskom šampionáte 2016 ukončil vtedajší tréner národného tímu Ján Kozák veľavravne.

„Slovenské mužstvo potrebuje výmenu generácií,“ naznačil.

Teraz Tarkovič nič také nespomenul, ale k zmenám isto dôjde. Hlavne preto, že sa tak rozhodnú samotní hráči.

Hamšík má o pár dní 34 rokov. Jeho otec priznal, že ďalšiu kvalifikáciu o postup na ME 2024 už zrejme nerozbehne.

Krajný obranca Tomáš Hubočan (36 r.) už raz reprezentačnú kariéru ukončil. Aj v jeho prípade sa dá očakávať podobný krok.

Peter Pekarík je príkladný profesionál a stále najlepší slovenský krajný obranca. Aj on však bude mať v októbri už 35. Juraj Kucka má 34. V jeho prípade bude záležať aj na motivácii.

A otázkou je, či má Slovensko lepších hráčov.

Viac o EURO 2020 / 2021

• Všetko o ME vo futbale
• Program a tabuľky
• Výsledky zápasov
• Slovenský tím
• Informácie