Slovák bol taký rýchly, že každý deň odtrhol nejakú súčiastku

BRATISLAVA. Na zadnej časti prilby si dal prvýkrát zobraziť svoju malú dcéru Sofiu. Ako talizman. „Prinášala mi šťastie. Bol to základ úspechu. Som najšťastnejší človek na svete,“ vravel motocyklista Štefan Svitko.

Ako prvý Slovák sa dostal na slávnych pretekoch Rely Dakar na stupne víťazov. V celkovom poradí skončil druhý.

Prečítajte si tiež:

Svitko si splnil vytúžený cieľ, na Dakare skončil celkovo druhý

Prešiel 9320 kilometrov, sčasti v nadmorskej výške až 4600 metrov. Spotreboval 1124 litrov benzínu, zodral 24 pneumatík. Jeho mechanik Zlatko Novosad bol extrémne unavený, údržba motorky mu dala zabrať viac ako zvyčajne. „Štefan bol taký rýchly, že každý deň na motorke odtrhol nejakú súčiastku.“

Prečítajte si tiež:

Strieborný Svitko: Strach? Ten som mal každý deň

V jednej z etáp mal Svitko namále. Sedem kilometrov pred tankovaním mu došiel v púšti benzín. Našťastie mu pomohli domorodci. „Vytiahli fľašu od kokakoly a dali mi v nej dva litre na dojazd,“ opisoval.

Medzi elitou bol jediným jazdcom z netovárenského tímu. Zdolal konkurentov, ktorí mali viacnásobne vyšší rozpočet ako Slovák (odhadom 200-tisíc eur).

Dakar má povesť najťažších motoristických pretekov na svete. Žiaden Slovák pred vami tam nikdy nebol lepší. Aký je to pocit?

„Nedá sa to opísať. Keď som odchádzal, tak som manželke vravel, že bude ťažké skončiť do tretieho miesta a že si myslím, že sa mi to nepodarí. Vyšlo to. Boli sme ešte rýchlejší a lepšie pripravení ako vlani.“

Bol to pre vás najťažší Dakar?

„Cítil som tlak. Je iné posúvať sa zozadu dopredu ako byť vpredu a udržať sa tam, ale veril som si. Po psychickej stránke to bol môj najťažší Dakar, posledných päť nocí som poriadne nespal, stále som premýšľal, že čo bude. V cieli sa mi chcelo plakať.“

Ako sa dá päť dní nespať a popritom bezpečne jazdiť?

„Držal ma adrenalín. Nehovorím, že som úplne nespal. Išiel som si ľahnúť, ale každú chvíľu som bol hore. Pri každom šuchnutí vonku som šiel skontrolovať, či je motorka v poriadku.“

Čo malo najväčší vplyv na vaše zlepšenie?

„Zmenil som veci v príprave a pomohlo mi to.“

Prvýkrát ste nemuseli spať v stane, ale mali ste k dispozícii vlastný karavan. Malo to veľký vplyv na váš úspech?

„Keď si mám predstaviť, že by som mal opäť spať v stane... (povzdych). Karavan je úplný iný luxus. Cítil som sa ako človek, ako u nás doma na pretekoch na Slovensku. To je dôležité. Je dobré, že mám okolo seba ľudí, ktorí má psychicky podržia. Sú to srdciari pre tento šport ako ja.“

Štefan Svitko dvíha nad hlavu víťaznú trofej. FOTO - Gabriel Kuchta / SME.

Na rozdiel od vašich najväčších rivalov nie ste továrenským jazdcom. Je vo vašich silách, aby ste sa posunuli na najvyššie miesto?

„Keď som bol druhý, prečo by som nemohol byť prvý. Iste, potrebujete kopec šťastia. Musí vám všetko vyjsť.“

Neozval sa vám nejaký továrenský tím, aby ste prešli k nim?

„Mal som((piano)) nejaké menšie ponuky, ale momentálne to neriešim.“

Dakar dá telu poriadne zabrať. Čo vás najviac bolí?

„Oči, z nedostatku spánku. Chceli sme to ihneď osláviť, ale neboli sme schopní, pretože sme boli všetci unavení. Všetci ľudia v mojom tíme dali do toho stodvadsať percent.“

Štefan Svitko rozdáva podpisy počas autogramiády. FOTO - Gabriel Kuchta / SME.

Čo plánujete robiť v najbližších dňoch. Koľko dní budete relaxovať?

„Oddychovať budem až v dôchodku (smiech). Minulý rok som tvrdil, že si dám mesačnú prestávku a už o týždeň som v Taliansku trénoval. Možno ma budú už o tri dni svrbieť ruky a pôjdem jazdiť. Viem, že doma je prichystaná nejaká oslava. Teším sa na všetkých a najmä na svoju rodinku. Potom by som chcel vyskúšať jazdiť medzinárodný svetový šampionát v rely.“

Kedy začnete myslieť na budúcoročný Dakar?

„Začal som ihneď, ako som prešiel cieľovou rampou. Užívam si však tieto chvíle, lebo to môže byť poslednýkrát.“

Kto je vaším obľúbeným športovcom?

„Na 99,99 percenta asi Peter Sagan. Veľmi sa teraz darí aj našim lyžiarkam, Petru Vlhovú poznám aj osobne, držím aj jej palce. Mám rád každý šport, rád si pozriem hokej či futbal, keď tam hrajú naši. Som hrdý, že som Slovák.“