Slováci berú medaily aj vďaka pravidlu, ktoré vymysleli proti nim

BRATISLAVA. Boli to najslávnejšie dni slovenského vodného slalomu. Na olympiáde v Pekingu v roku 2008 získal v priebehu niekoľkých dní tri zlaté medaily. Postarali sa o ne Michal Martikán, Peter a Pavol Hochschornerovci a Elena Kaliská.

Trend bol vtedy jasný. Slováci dominovali vo vodnom slalome čoraz viac.

Olympiáda v Atlante 1996 – jedna zlatá medaila (Martikán).

Sydney 2000 – jedna zlatá (Hochschornerovci), jedna strieborná (Martikán), jedna bronzová (Juraj Minčík).

Atény 2004 – dve zlaté (Kaliská a Hochschornerovci), jedna strieborná (Martikán).

A potom trojnásobne zlatý Peking.

Mimochodom, Kaliská vtedy vyhrala súťaž kajakárok s neslýchaným náskokom – o vyše štrnásť sekúnd. Slováci pravidelne dominovali aj na majstrovstvách sveta či Európy.

Pre vedenie Medzinárodnej kanoistickej federácie to bol jasný signál – vodákov z marketingovo takmer bezvýznamnej krajiny treba nejako zastaviť.

Tak vymysleli nové pravidlo.