Dvadsaťdvaročný obranca (nar. 15. decembra 1984) ruského Zenitu Petrohrad je už momentálne v plnom tréningovom nasadení a nepociťuje žiadne zdravotné ťažkosti. "Všetko je v absolútnom poriadku. Pred dvoma týždňami som bol na kontrolnom vyšetrení, ktoré potvrdilo, že hlava je už okej. Takže pred desiatimi dňami som začal naplno trénovať s mužstvom. Dokonca ešte aj po skončení tréningovej jednotky som zostával na ihrisku a po centrovaných loptách som si v šestnástke nacvičoval hlavičkovanie, aby som sa do toho dostal čo najrýchlejšie," povedal v rozhovore pre agentúru SITA odchovanec prievidzského futbalu.
Smoly sa však najvyšší muž v kádri Zenitu (191 cm) nezbavil, pretože na minulotýždňovom tréningu pred štvrtkovým prvým stretnutím 1. kola Pohára UEFA 2007/08 na domácej pôde s belgickým Standardom Liége (3:0) sa zrazil s jedným zo spoluhráčov a tri dni bol mimo hry. "Obaja sme išli do sklzu a on ma nešťastne zasiahol do lýtka. Prakticky do 10 sekúnd mi to celé opuchlo a na nohe sa mi vytvorila krvná zrazenina. Podrobné vyšetrenia však nepotvrdili nič vážne a teraz je už všetko v poriadku. Okrem zápasu so Standardom som však necestoval ani v nedeľu do Kazane, kde spoluhráči vyhrali 4:1. Naplno som sa opäť zapojil do tréningu až v pondelok, v utorok sme mali voľno," vysvetlil druhý najlepší futbalista SR za rok 2006 (za Róbertom Vittekom), ktorý stručne opísal aj chronológiu svojho liečenia: "Prvých štrnásť dní som musel len ležať bez akejkoľvek námahy. Potom som išiel na týždeň domov, kde som už absolvoval aj prechádzky. Po návrate do Ruska som začal s ľahším výklusom s naším fyzioterapeutom. Prakticky každý deň som strávil hodinu na ihrisku, aby som nestratil kondíciu a potom ešte ďalšiu hodinu v posilňovni. Ešte aj keď som nemohol trénovať naplno, náš kouč ma zapájal do rôznych hier, v ktorých nehrozilo zranenie hlavy. Samozrejme zo začiatku to boli zmiešané pocity, keď som mal opäť začať hlavičkovať, no po dvoch - troch tréningoch to už bolo dobré. Myslím si, že aj v zápase to v pohode zvládnem a akákoľvek nervozita sa rozplynie po prvom úspešnom súboji."
Práve po spomínanom víťazstve Zenitu v Kazani sa Petrohradčania usadili na prvej priečke ruskej Superligy, tri body pred Spartakom Moskva a štyri pred FK Moskva. Do konca súťaže zostáva odohrať už len šesť kôl a aj vzhľadom na tento fakt pri Neve už nehovoria o ničom inom ako o majstrovskom titule. "Máme síce ešte náročný program, keďže okrem ligy musíme bojovať aj o postup do skupinovej fázy Pohára UEFA, no ligový titul by sme veľmi chceli získať. V sobotu privítame doma v šlágri kola CSKA Moskva a ja dúfam, že v tomto zápase už nastúpim a pomôžem Zenitu priblížiť sa k vytúženému cieľu. Uvedomujem si však aj to, že mužstvu sa darí, ja som bol dlho mimo hry, takže by sa mi nemuselo ujsť miesto v základnej zostave. Je to len a len na trénerovi, pre mňa by však určite bolo pozitívne, keby som čo najskôr získal zápasovú prax," vysvetlil Škrtel.
Vzhľadom k jeho dlhotrvajúcemu zraneniu nemohol byť k dispozícii reprezentačnému koučovi Jánovi Kocianovi v septembrovom kvalifikačnom dvojzápase proti Írsku (2:2) a Walesu (2:5). Rodák z Handlovej však oba duely sledoval na televíznej obrazovke: "Bol som rozčarovaný nielen z toho, čo som videl na ihrisku, ale aj z toho, čo sa dialo mimo neho. Mrzí ma, že chalanov neprišli povzbudiť slovenskí fanúšikovia a v hľadisku mali prevahu hostia. Všeličo sa o tom popísalo, ťažko povedať, čím to bolo spôsobené - či cenou lístkou, počasím alebo niečím iným. Najmä v súboji s Walesom, ktorý sme vôbec nezvládli, som chlapcov ľutoval. Ťažko povedať, či by som ja urobil niečo inak, keby som tam bol. Teraz je už neskoro o tom polemizovať. Musíme sa pozerať najmä do budúcnosti," dodal v súčasnosti pravdepodobne najlepší slovenský stopér.
Martin Škrtel sa zranil v prvom polčase stretnutia osemfinále Ruského pohára proti Dinamu Moskva (zápas sa hral 8. augusta a skončil sa divokým víťazstvom Zenitu 9:3) po hlavičkovom súboji s útočníkom hostí. "Išiel som do súboja, no hlavou som nezasiahol loptu, ale zátylok protihráča. Okamžite som pocítil bolesť a z ihriska ma museli vyniesť na nosidlách. Asi po piatich minútach som to skúsil znovu, no prakticky vzápätí prišiel ďalší hlavičkový súboj a už som vedel, že je zle," opísal vtedy kritické okamihy bývalý hráč Prievidze a Trenčína, ktorému vzápätí diagnostikovali zlomenú nadočnicovú kosť a ťažký otras mozgu.
