Tenista Stachovskij bráni Ukrajinu. Neviem, či dokážem strieľať do ľudí, vraví

Iba približne dvesto kilometrov od slovenských hraníc sa odohráva vojna. Ruské vojská napadli susednú Ukrajinu. Bojovať za svoju krajinu sa rozhodol bývalý ukrajinský tenista SERHIJ STACHOVSKIJ, ktorý narukoval k vojakom. Na Ukrajinu sa vybral dobrovoľne z Budapešti, kde s rodinou žije.

"Nepoužívajme prosím slovo konflikt. To, čo sa na Ukrajine deje, vystihuje slovo vojna," zdôraznil počas rozhovoru pre Sportnet Stachovskij.

Ako vyzerajú teraz vaše dni?

Dve hodiny robím hliadky a potom mám šesť hodín voľno. Počas tých šiestich hodín môžem ísť do mesta alebo robiť iné veci. Napríklad pomáham nosiť humanitárnu pomoc do Charkova. Snažím sa tiež pomôcť pri preprave ľudí z Kyjeva, hľadám im najľahšie trasy. Stále sa veľa ľudí bojí cestovať po Ukrajine. Vnútrozemie je pritom bezpečné.

Ako najbližšie k vám bola vojna?

Asi tak 700 metrov od nás vybuchol nejaký silný projektil z dela. Bol som u otca v dome.

Čo ste si vtedy pomysleli?

V tej chvíli zavibrovala celá budova. Takže len cítite, že sa to stalo, že kúsok od vás niečo vybuchlo.

Oľutovali ste niekedy rozhodnutie odísť a pridať sa k vojsku?

Ľutujem to každý jeden deň. Ale rovnako by som každý deň ľutoval, ak by som zostal doma.

Ako často ste teraz v kontakte s rodinou? Snažíte sa s nimi hovoriť čo najviac, alebo naopak obmedziť kontakt?

Snažím sa volať im čo najviac. Najťažšie je to s deťmi. Neviem im vysvetliť, prečo som tu.

Koľko majú rokov vaše deti?

Osem, šesť a štyri. Dvaja budú mať o dva týždne narodeniny.

Rozumejú, prečo ste odišli? Ako im to vysvetľujete?

Ja im nič nevysvetľujem, snažím sa, aby nevedeli načo a prečo som tu. Nechcem, aby mali nejaké predtuchu o tom, čo sa môže stať.

V rozhovore pre Denník N ste hovorili, že ste už držali v ruke predtým zbraň, keď ste v minulosti absolvovali výcvik. Je jasné, že takáto skúsenosť je niečo úplne iné, ako vziať si zbraň vo vojne. Viete si predstaviť, že by ste skutočne strieľali do ľudí?

Zbraň mám v rukách každý deň. Ale keby som mal skutočne strieľať do ľudí? Neviem, ako by som sa v tej chvíli zachoval. To by som zistil, až keby k takej situácii prišlo.

Sú medzi vami, ktorí ste sa dobrovoľne pridali k vojakom, aj takí, ktorí nikdy v živote zbraň nedržali?

Je ich veľa.

Ako prežívajú blízky kontakt s vojnou? Prešli nejakým základným výcvikom?

Prežívajú to asi podobne ako ja. Nevedia sa s tým zžiť najskôr. Nikto z nás presne nevie, ako sa zachová v konkrétnej chvíli. A áno, každému z nás ukázali, ako zaobchádzať so zbraňou. Teoreticky teda vie každý, čo má spraviť. Ale v realite... Každý sa zachová tak, ako sa zachová.

Myslíte si, že Rusi podcenili, ako sa Ukrajinci budú brániť a že sa nevzdajú?