Futbalisti žijú iný svet ako bežní ľudia. Už to môžem potvrdiť, vraví Šebo

Hral v reprezentácii, v európskych kluboch, v slovenskej lige sa dva razy stal majstrom a bol aj najlepším strelcom. Filip Šebo však vystúpil z bubliny futbalistu a našiel novú vášeň. Hovorí o Slovane, reprezentácii, filmovaní hráčov a aj o tom, prečo je podľa neho triatlon náročnejší než futbal.

S futbalom ste skončili pred piatimi rokmi, hoci ste mali iba 28 a boli ste na vrchole fyzických síl. Prečo?

„Celý život som bol trochu sebec. Vždy som sa pozeral na seba, vo futbale i v osobnom živote. Pri futbale som strácal motiváciu, lebo som v ňom dosiahol všetko, čo som chcel. Vedel som, že za Neapol či Barcelonu už hrať nebudem, tak som skrátka zvážil plusy a mínusy. Končila sa mi zmluva v Slovane a povedal som si, že keď nemám hrať v klube, v ktorom budem šťastný a spokojný aj mimo futbalu, skončím.“

Ako reagovala rodina, kamaráti či spoluhráči, keď ste zrazu skončili?

„Veľa chlapcov i fanúšikov ma prehováralo, aby som hral, že ma potrebuje Slovan i reprezentácia. Mám však svoju hlavu, klapky na očiach, idem svojou cestou. Život nie je len o futbale či jednej profesii. Treba ho žiť, nielen prežívať. Treba skúšať nové veci. Život sa mi od základov zmenil.“

Povedali ste, aby vás ľudia už nebrali ako futbalistu. Prekáža vám to?

„Určite to nemyslia v zlom, ale vám by tiež prekážalo, keby vás oslovovali ľudia ako niekoho, kým už nie ste. Stále sa mi stáva, že prídem na pumpu a ľudia sa ma pýtajú, s kým hráme tento víkend. Pracoval som na tom, aby ma spájali s triatlonom a už sa mi stane, že sa pýtajú: Filip, ako ide triatlon? To som chcel. Triatlon je mojím primárnym hobby, napĺňa môj život a venujem mu všetok svoj čas.“

Španielsky futbalista Juan Mata povedal, že futbalisti žijú v bubline a sú odtrhnutí od reálneho sveta. Je to tak?

„Áno, futbalisti žijú v inom svete ako bežní ľudia. Hovorím to, odkedy som skončil s futbalom. Zrazu sa venujem iným veciam, stretávam sa s bežnými ľuďmi a mám iný pohľad na život. Dokonca sa svoje názory snažím odovzdávať súčasným hráčom, lebo pre nich nebude jednoduché skončiť a zaradiť sa do normálneho života. Niektorí to nezvládnu. Som rád, že mne sa to podarilo a mám radosť aj bez futbalu.“

V roku 2014 ste sa pokúšali o futbalový návrat v katarskom klube Lekhwiya SC, kde vtedy pôsobil aj Vladimír Weiss ml. Prečo to nevyšlo?

„Bol som tam na pár tréningoch najmä pre to, že som tam chcel byť s Vladom, pomôcť mu v jeho začiatkoch a žiť tam. Povedal som si, že to vyskúšam, ale keď už človek cíti, že to strašne nechce robiť, nemôže mu to vyjsť. Ostali sme pri tom, že za ním chodím bez toho, aby som hral futbal. Aj o pár dní idem za ním, zoberiem si bicykel a budem tam trénovať.“

Niektorí futbaloví fanúšikovia odsudzujú Vladimíra Weissa za to, že odišiel do Kataru len pre peniaze. Čo si o tom myslíte?