Pre vás nebolo oznámenie Dominiky Cibulkovej o ukončení kariéry novinkou. Ako dlho ste o tom vedeli?
Viem o tom dlho. Otázku konca kariéry sme riešili dlhšie ako rok. Prvé obdobie prišlo po víťaznom Singapure a následných turnajoch, v ktorých Dominika bojovala ešte o vyššie rebríčkové umiestnenie ako štvrtú priečku. Vtedy sa začalo v našej komunikácii objavovať slovo koniec.
Hľadal som motivačné ciele a vízie, ktoré by ju vrátili mentálne do stavu spred pár mesiacov. Ale postupne som cítil, že začína byť vyhorená a tenisový stereotyp spojený s neustálym cestovaním a trénovaním začína byť pre ňu príliš únavný a že si to už neužíva.
Pre Dominiku to bolo veľmi náročné rozhodovanie, pretože aj voči nám všetkým sa cítila byť zaviazaná. Keď však aj od nás počula, že ju v rozhodnutí skončiť podporujeme, uvoľnila sa a definitíva padla veľmi rýchlo.
Posledný zápas ste odohrali v máji, odvtedy ste mali dosť času na rekapituláciu vašej spolupráce. Takže - aká bola?
Na celom okruhu WTA nás poznali ako neuveriteľne silný tím, ktorý držal veľmi pokope. Na Dominike som si vždy vážil vzájomnú dôveru a rešpekt voči trénerom. Aj preto dosiahla také veľké výsledky. To si budem najviac pamätať. Najmä preto, lebo na tenisovom okruhu to vôbec nie je bežné.
Ako sa Cibulková trénovala?