Keď v 77. minúte vybehol na trávnik, celý štadión mu tlieskal. Bol jasne najstarším hráčom na trávniku.

ĽUBOMÍR HORVÁTH (47) sa stal ozdobou pohárového stretnutia ŠK Dynamo Diviaky – MFK Ružomberok (0:4).

Hoci mu ťahá na päťdesiat, proti ďaleko mladším súperom z Niké ligy sa nestratil.

Vyhrali ste niekoľko hlavičiek, dobre ste podržali loptu. Ako sú vaše dojmy krátko po stretnutí?

I keď sme prehrali, veľmi dobré. Pretože sa nemáme za čo hanbiť.

Ja som si išiel zápas v prvom rade užiť. Nikdy by som nepovedal, že v 47 rokoch si zahrám proti Ružomberku, poprednému tímu Niké ligy.

Minulý rok som uvažoval, že skončím. Keďže budúci rok oslavuje klub storočnicu, povedal som si, že to ešte potiahnem. A potom zavesím kopačky na klinec.

Dobre som urobil. Som šťastný, že som sa dožil takéhoto zápasu. Je to čerešnička na torte za krásnou kariérou.

Hrali ste posledných trinásť minút, v ktorých vaše mužstvo neinkasovalo. Čo vám prebiehalo hlavou po príchode na trávnik?

Nič špeciálne. Išiel som si len schuti zahrať.

Nikdy som proti takému kvalitnému celku nehral. Nepociťoval som však žiadnu nervozitu. Počas kariéry som odohral veľa ťažkých zápasov, v ktorých išlo o oveľa viac. Takže som bol v pohode.

Pred 25 rokmi som bol na dvojtýždňovej skúške v Ružomberku. Je zaujímavé, že práve proti tomuto jedinému klubu z prvej ligy som si zahral súťažný zápas. Pochybujem, že ich bude viac…

Keď mi tréner povedal, že ma tam chce dať. Za to, čo som obetoval futbalu. Bol som hrdý.

S akými pokynmi vás posielal do hry?

Aby sme neinkasovali a pokúsili sa streliť čestný gól. Pre skvelých ľudí, ktorí nás prišli podporiť. Pretože takáto kulisa tu nebola a zrejme dlho nebude.

Jednu šancu sme mali, škoda, že to neskončilo v sieti. Kvalita súpera však bola evidentná.

Brali na vás súperi z Ružomberka ohľad?