Graňák: Na Slovensku sú ľudia zodpovednejší. Česká povaha je iná

Ako vnímate vývoj situácie v súvislosti s koronavírusom?

Nikto, kto sa nenarodil skôr, ako bola svetová vojna, asi nič podobné nezažil. Možno moja babka, s ktorou teraz som a má 84 rokov, také čosi pozná. Každý deň sa to mení a je to zvláštne.

Nikdy sme sa s tým nestretli. Nie sme zvyknutí na obmedzovanie našich slobôd, hoci je to pre vyšší záujem. A teraz je jedno, či ide o obyčajných ľudí, alebo športovcov. Všetci sme na tom rovnako.

Sezónu ste odohrali v Karlových Varoch, ale domov máte v Trenčíne. Kde sa momentálne nachádzate?

Mám to trochu komplikovanejšie. V Česku sa najskôr súťaž prerušila a minulý štvrtok sme sa v Karlových Varoch stretli a dohodli sa, že v pondelok začíname s dvojfázovými tréningmi.

Koncom marca sme mali odohrať rozhodujúci zápas s Hradcom Králové o postup do štvrťfinále. Mali sme naplánovaný aj prípravný zápas proti českej reprezentácii.

S tým som vo štvrtok odchádzal do Karvinej, kde žije moja 84-ročná babka. Ľudia v jej veku už vnímajú situáciu inak ako my, preto som sa rozhodol, že jej urobím nákup, aby neostala prekvapená, keď sa niečo zmení. A už v piatok som vedel, že žiadny zraz nebude a končí sa mi sezóna.

Ako ste na to zareagovali?

Babka žije sama v Karvinej, čo je Moravsko-sliezsky kraj. A je to tu dosť drsné. Rodičia sú v Trenčíne a ťažko by ju prišli vyzdvihnúť, hoci babka je Slovenka. Už 60 rokov žije na českej strane a nemá slovenské doklady. Aj preto som ju zobral do Hradca Králové, kde žije moja teta, aby bola s niekým. A tým, že má pokročilý vek, snažil som sa za ňu vybaviť zopár vecí, aby sa nedostala do kontaktu s väčším počtom ľudí. Teraz som v Hradci, ale veci i zásoby mám vo Varoch. Som však pokojnejší, že babka nie je sama.

Kým na Slovensku, vo Švajčiarsku, v Nemecku i Rakúsku postupne zrušili súťaže, v Česku ju len na dva týždne prerušili. Neznepokojovalo vás to?