BRATISLAVA. Do ružovej farby sa v nedeľu a pondelok obliekli nielen cyklistickí fanúšikovia v Kolumbii, ale takmer všetko. Od prezidenta Juana Manuela Santosa po denníky, ktoré vyšli na ružovom papieri.
Nairo Quintana ako prvý Kolumbijčan vyhral Giro d’Italia. Pred ním vyhral jedny z trojice trojtýždňových pretekov iba Lucho Herrera v roku 1987 (Vueltu).
„Je to historický deň,“ tešil sa prezident Santos. Krajina verí, že cyklistický úspech je predzvesťou ešte väčšieho – futbalového. „Pred majstrovstvami sveta sme si nič lepšie nemohli želať,“ hovorí pre Guardian fanúšik Carlos Camacho.
Dieťa chudobných
Nairo Quintana je najvýraznejšia postava silnej nastupujúcej generácie kolumbijských cyklistov.
Jeho príbeh pripomína detstvo mnohých afrických bežcov. Nairo sa narodil do chudobných pomerov. Má štyroch súrodencov. Vyrastal v mestečku Cómbita v severovýchodnej časti Kolumbie. Rodičom farmárom musel odmalička pomáhať.
Ako mnohí výnimoční vytrvalci aj on sa zocelil pri cestovaní do školy. Kým Keňania do nej museli kilometre behať, Nairo šliapal do pedálov starého bicykla. Školu mal na druhej strane údolia 16 kilometrov od domu. Cestou musel zdolať dlhé stúpanie. Do školy jazdil aj autobus, rodičia si to však nemohli dovoliť.
„Každý deň som musel ten kopec vyšliapať. Tu ma cyklistika chytila,“ vravel o svojich začiatkoch Quintana pre magazín Procycling.
Jedného dňa cestou do školy stretol skupinu amatérskych cyklistov, hoci zrýchľovali, nevedeli sa ho striasť. „Otec bol na mňa pyšný a kúpil mi cestný bicykel. Veľmi ma podporoval.“
Neskôr sa dostal do tímu Colombia Es Pasion.
V tom čase to bol jediný tím, ktorý sa zapojil do programu biologických pasov. Pravidelným testovaním jazdcov ukazoval, že všetci sú čistí. Bola to dôležitá stratégia, aby sa neskôr talenty mohli dostať do sveta. Z tohto tímu sa medzi profesionálov dostali aj Sergio Henao, Fabio Duarte a ďalší.
„Máme veľa výborných cyklistov,“ vraví Camilo Suárez pre Guardian. S Nairom spolu jazdili, kým ešte nebol taký slávny. „Žijeme tu v nadmorskej výške tritisíc metrov, mnohí jazdia do školy na bicykloch. Takto začal aj Nairo. Tu zosilnel.“
Začiatky boli ťažké
Quintana v roku 2009 podpísal svoj prvý profesionálny kontrakt s tímom Boyacá Es Para Vivirla a v roku 2010 vyhral najprestížnejšie preteky pre talenty Tour de l’Avenir.
„Bolo to pre nás psychicky náročné. Súperi nás blokovali, nadávali nám, správali sa k nám veľmi zle. V jednej etape dokonca Francúz zhodil môjho kolegu Pantana z bicykla, keď doňho zámerne sotil,“ opisoval začiatky v Európe pre revistasolociclismo.com Quintana.
„Rozhnevalo ma to a urobil som mu to isté. V cieli etapy to riešili šéfovia oboch tímov. Nakoniec však prišiel Francúz a ospravedlnil sa nám.“
Už vtedy ukázal talent. Teraz mu stačili tri štarty na Grand Tours, aby sa zaradil medzi hviezdy.
Quintana na Gire pritom nebol v stopercentnej forme. Poznačil ho pád aj prechladnutie.
„Nikdy však ani len nepomyslel, že by mal odstúpiť. Naozaj sa cítil zle, trpel. Iní by sa už balili domov, ale on nie je ten, čo by sa ľahko vzdal,“ vraví Quintanov kolega z tímu Movistar Eros Capecchi.
„Vyhrať takéto náročné Giro a ešte nie vo vrcholnej forme je výnimočné. Toto je začiatok novej éry.“
