Naničhodný fanúšik

Som naničhodný fanúšik. Fandím najviac sebe, keď sa snažím rýchlejšie zabehnúť zopár šťastných kilometrov so svojím psom. A nepoznám pravidlá a nepamätám si ani športovcov. Prečo teda?

Olympiáda je niečo úplne iné. Milujem náhodné fandenie. Len tak zapínam telku a teším sa na to niečo, čo práve zo športovej parády vymáknem.

Fandím len víťazom

Rýchlokorčuliarky, koľká obeta, kde sa podeli všetky vaše ženské krivky! A už to ide, ten neopísatelný moment, keď vidím šampiónku. Celý svet sa pre ňu zastavil. Nepamätám si ani krajinu ani jej meno, ale dala to!

Hráme s Rusmi. A opäť je to tam. Tímový zápal nielen pred obrazovkami a zrazu ide o všetko, a okolitý svet opäť chvíľu neexistuje.

„Nasťa ide, poď!“ kríčí Janka, a aj moje „športové šťastie“ zrazu opäť zafunguje. Vidím, ako berie našu vlajku a žia-ri-me.