Brankárka, ktorá žiarila aj medzi chlapcami. Keď dostala 18 gólov, tlieskalo jej 16-tisíc ľudí

S hokejom precestovala celý svet, vyštudovala (aj) vďaka nemu vysokú školu a ovláda dva svetové jazyky.

Toto je príbeh ZUZANY TOMČÍKOVEJ, bývalej skvelej hokejovej brankárky, ktorá ponúkne na portáli Sportnet.sk svoj pohľad na MS v hokeji 2024.

• Informácie o MS v hokeji 2024 (prehľad)

Keď bola Zuzana veľmi malá, chcela byť smetiarka, jazdiť po ulici s veľkým autom, kde sa vykladajú kontajnery. O pár rokov zatúžila byť tenistka, potom hokejistka a v dvanástich snívala, že si zahrá v NHL. Až neskôr pochopila, že sa jej to nesplní.

Na hokej sa dala kvôli staršiemu bratovi, ktorý hrával, tak chcela tiež. Rodičia, obaja lekári, podporovali športové aktivity svojich detí, vštepovali im, že si všetko musia zaslúžiť a nič nedostanú zadarmo.

Keďže ženský hokej nikdy nemal na Slovensku početnú základňu, aj Zuzana rozvíjala svoj talent v chlapčenskom kolektíve. V hokejových prípravkách klubu SHK Danubia 96 (neskôr HK Ružinov) bolo dievča s betónmi a brankárskou maskou rarita.

Nebola však sama, rovnakou cestou sa vydala aj útočníčka Iveta Karafiátová.

"Hokeju som celkom prepadla. Niekedy som absolvovala aj tri tréningy za sebou, bola som na ľade tri hodiny," spomína s úsmevom. Tínedžerka s lapačkou žiarila aj medzi chlapcami.

"V bránke patrila k najlepším v lige," pochváli bývalú spoluhráčku Ondrej Rusnák a z osobného archívu vyloví farebnú tímovú fotografiu, na ktorej sú obaja - ona s betónmi a on s kapitánskym céčkom.

Keďže po skončení základnej školy už dievčatá nemohli nastupovať v chlapčenskom tíme, v šestnástich sa tri nádejné hokejistky zo Slovenska vybrali na dobrodružnú cestu do Kanady.

"S Martinou Veličkovou a Ivetou Karafiátovou sme odišli študovať a hrať hokej do Caronportu. Čakala som hokej na vysokej úrovni, ale dievčenské družstvo pôsobilo v škole iba krátko a tak to aj vyzeralo. Našťastie tam bol hokejový tréner z Quebecu, ktorý rýchlo vyhodnotil situáciu a dovolil nám trénovať s chlapcami," vysvetľuje.

Do Severnej Ameriky sa po krátkej pauze vrátila. Chytala za ženský tím Bemidji State University, kde dodnes drží niekoľko klubových rekordov a v roku 2022 ju uviedli do Siene slávy.

Okrem USA chytala sezónu aj v Švédsku a na sklonku kariéry v najlepšej ženskej hokejovej lige v Európe - v Rusku.

V roku 2008 sa udialo vo svetovom hokeji niečo, čo by sa bez zveličenia dalo nazvať ako zázrak na ľade.