Vinice, prach a blato. Sagana čaká klasika, ktorú cyklisti milujú

BRATISLAVA. Je to skôr výnimka, že cyklisti sa sami niekam hrnú a chcú tam byť. Ak to tak je, väčšinou ide o Tour de France alebo mimoriadne slávne preteky, ktoré sa môžu rovnať grandslamom v tenise.

No ak ide o súťaž, ktorá má sotva desať rokov, je to trošku podozrivé.

„Skutočne som si tieto preteky veľmi obľúbil,“ hovorí belgický cyklista Greg van Avermaet.

„Veľmi sa na ne teším. Tá trasa je unikátna. Tento terén mám veľmi rád,“ tvrdil aj Čech Zdeněk Štybar pre idnes.cz.

Nie sú sami. Viaceré hviezdy sa v marci vracajú do Toskánska na klasiku Strade Bianche s radosťou. Skrátka na nej chcú byť.

Strade Bianche je ako zo starej školy

Ak by ste sa chceli dozvedieť niečo o histórii Strade Bianche, tak pred rokom 2007 by ste pátrali márne. Ešte neexistovala. Dnes patrí v Taliansku medzi vrcholy celého roka.

Čím je klasika Strade Bianche taká výnimočná? Je iná takmer vo všetkých ohľadoch.

„Jazdí sa tu naplno. Sú to preteky ako zo starej školy, skutočná klasika. Už pred šotolinovými úsekmi je to boj, na šotoline je to zase riskantné a technické. Ak sa k tomu pridajú vietor a dážď, je to ešte ťažšie. Ale o to je to výnimočnejšie. Milujem to,“ opisoval van Avermaet pred rokom.

Na Strade Bianche sú kopce, technické pasáže aj rovinky.

Ale najmä - celá tretina zo 184 kilometrov nevedie po riadnom asfalte, ale po nespevnených cestách medzi slávnymi vinicami, kde sa rodí Chianti či Brunello.

Zlomené prsty, narazené rebrá. Spadol aj Sagan

Jazdí sa skrátka po zemi a prachu. Keď je sucho, tak sa za pretekármi dvíhajú kúdoly prachu. Už to môže byť problém.