BRATISLAVA. „Zbláznil si sa? Spomaľ,“ kričal na neho športový riaditeľ z auta. „Fúka protivietor, to nezvládneš,“ argumentoval Guillaume Dreissens.
Lenže Eddy Merckx ho nepočúval, práve naopak zrýchľoval. Sám v proti vetre 70 kilometrov pred cieľom pridal, súperov nechal za sebou.
„Mal som pocit, že nikto so mnou nechce spolupracovať. Súperi sa šetrili. Na Bosbergu som sa rozhodol zaútočiť,“ opisoval Merckx.
Flámske cesty sú boj o prežitie
Bol to veľký risk. Stále to bol kus cesty a o sily ho oberal aj vietor. Ak by mu došli, nemal by žiadnu šancu.
Navyše odborníci tvrdili, že toto nie je klasika, ktorá by mu pasovala.
Slávny cyklista pred 50 rokmi vybojoval svoje prvé víťazstvo na klasike Okolo Flámska. „Ak by som nezaútočil vtedy, nezvíťazil by som,“ myslí si Merckx.
V cieli bol medzi ním a druhým v poradí viac ako päťminútový rozdiel. Dodnes je to najväčší rozdiel v povojnovom období na tejto klasike.
Niektoré víťazstvá sa nerodia ľahko. Merckx si vybral možno tú najťažšiu možnosť.
O to vzácnejšie je, že dokázal zvíťaziť a podobným štýlom sa skončili posledné tri ročníky slávnej klasiky.
Peter Sagan, Philippe Gilbert aj Niki Terpstra nechali súperov za sebou a do cieľa prišli s rukami na hlavou.
Klasika Okolo Flámska patrí medzi najdlhšie vo WorldTour za celú sezónu. V nedeľu čaká cyklistov vyše 270 kilometrov.
Okrem toho je plná prekážok, ktoré cyklistom uberajú síl. Pelotón sa zmenšuje a slabší jazdci z neho odpadávajú.
„Každý rok sa to opakuje. Po Koppenbergu ostane vpredu okolo tridsať jazdcov, po Taaiebergu 25 a tak ďalej. Akoby to boli vylučovacie preteky,“ vraví pre velonews.com veterán klasík Heinrich Haussler.