Slovenská reprezentantka v pretláčaní rukou Lucia Debnárová chce v Budapešti získať 15. titul z majstrovstiev Európy.
V ľavačke môže v kategórii do 60 kg zavŕšiť zlatý hetrik a nadviazať na triumfy z minuloročného kontinentálneho šampionátu v rumunskom stredisku Kluž-Napoja i z predvlanajšieho v bratislavskom Dome športu.
„Vzhľadom na môj športový vek sa cítim veľmi dobre. Ruky ma síce bolia, ale to je normálne v záverečnej príprave na úvodný vrchol sezóny.
Určite mám medailové ambície. V Budapešti sa budem snažiť rozšíriť moju zbierku titulov z majstrovstiev Európy a v Maďarsku vydám zo seba všetko.
Tak, ako na každom významnom medzinárodnom podujatí, na ktorom štartujem," uviedla v rozhovore pre TASR 38-ročná rodáčka zo Senca.
Výmena generácii
Za najväčšiu rivalku v boji o najcennejšie kovy považuje Turkyňu Esru Kirazovú.
„Bude to najťažšia súperka. Stretla som sa s ňou pred troma rokmi. Je to pretekárka, ktorá teraz prestúpila z kategórie do 55 kg do mojej 60-ky.
Teším sa na naše vzájomné súboje za súťažnými stolmi a verím, že budú patriť k ozdobám šampionátu," dodala Debnárová, ktorá sa pretláčaniu rukou na vrcholovej úrovni venuje už 22 rokov.
„Treba spomenúť, že už súťažím s oveľa mladšími súperkami. Prichádza k výmene novej generácie a je fajn, že sa stále držím medzi absolútnou elitou.
Tieto majstrovstvá Európy sú predprípravou na svetový šampionát, ktorý sa uskutoční na prelome októbra a novembra v Indii. Budem sa usilovať urobiť maximum pre náš šport, lebo naše Slovensko si to naozaj zaslúži."
Verí v podporu divákov
Skúsená reprezentantka verí, že do maďarskej metropoly ju prídu v hojnom počte povzbudiť aj slovenskí fanúšikovia.
„Budapešť je blízko slovenských hraníc, takže dúfam, že na šampionát príde čo najviac našich priaznivcov."
Slovensko vyšle na ME 44-člennú výpravu, jednu z najpočetnejších v histórii, ktorá bude od 9.-19. mája bojovať o medaily v kategóriách dospelých, juniorov, Masters a znevýhodnených športovcov.
Debnárová pričuchla k armwrestlingu ako 16-ročná a vo svojom športe sa zaradila k legendám.
„K pretláčaniu rukou som sa dostala cez môjho otca. Doteraz si pamätám, ako zbieral a vystrihoval všetky články, ktoré sa týkali armwrestlingu.
Bol to práve on, ktorý mi pretláčanie rukou vštepil do srdca takým spôsobom, že tento šport sa stal štýlom môjho života. Nie je to o počte a lesku medailí, najdôležitejšie je, že ma stále baví.“
