Slováka v Anglicku chvália, aj keď neprekoná svoj rekord. Na Slovensku to bolo iné

Z piatich štartov máte štyri víťazstvá. Ako ste spokojný s výsledkami?

„Čakal som, že to bude náročnejšie. Nebolo to úplne zlé.“

Na 1500-metrovej trati ste vyhrali s vyše minútovým náskokom.

„To áno, ale druhý v poradí je odo mňa o sedem rokov mladší a tretí o desať. Veď na štarte mi niektorí súperi dokonca vykali. Keď som bol v ich veku, tak som bol asi o minútu horší. Takže zaplávali veľmi pekné výkony.“

Takže mladíci vás môžu o pár rokov predstihnúť?

„Určite. Dnes mladí plávajú oveľa rýchlejšie. Ja som v štrnástich mal čas okolo 18:50 minúty, kým oni sa dostali už pod sedemnásť minút. Treba vytrvať v tréningu, pretože na tom treba naďalej pracovať. A čím ste starší, tým ťažšie sa to ťahá.“

Ako hodnotíte rok, ktorý ste strávili trénovaním v Sheffielde?

„Do Anglicka som prišiel s veľkými očakávaniami, že keď budem trénovať s Maxom Litchfieldom, tak budem plávať rovnaké časy ako on. Aj som plával a lietal som, a potom na prvom veľkom podujatí to bola tragédia a skoro som zomrel.

Pochopil som, že nemôžem plávať tie isté tréningy, pretože on sa im venuje od dvanástich. Ja sa musím do toho dostávať postupne a tréner dáva teraz pozor na to, aby som to nepreháňal. Postupne sa to zlepšuje. Dúfam, že z toho budú osobné rekordy a smerom k olympiáde sa to bude len zlepšovať.“

Keď ste trénovali na Slovensku, posúvali ste sa o celé sekundy a pravidelne ste prekonávali rekordy. Teraz trochu stagnujete. Nechýbajú vám tréningy Gabriela Barana?

„Keď som bol u Gaba, tak som celý čas rástol. Vďaka veľkým objemom som sa zlepšoval. Po olympiáde som spoznal niečo iné. Minulý týždeň som bol na pár jeho tréningoch a zistil som, že mi chýbajú.

Skoro som zahynul, zistil som, že mi chýba vytrvalosť, ale na druhej strane som zase rýchlejší. Vôbec mi však nechýba to, že som štyri roky plával na tréningoch sám.“

Chýba vám teda tvrdá drina?