BRATISLAVA. Čínske školáčka Jü C'-ti sa stala v Singapure najmladšou plavkyňou v histórii, ktorá získala medailu na majstrovstvách sveta v plaveckých športoch. Vďaka tretiemu miestu Číny v štafete na 4x200 m voľným spôsobom sa tešila z bronzovej medaily.
Dvanásťročný talent síce chýbal vo finále, no štartoval v rozplavbách. V súvislosti s jej útokom na medailu sa v minulých dňoch viackrát objavilo meno Inge Sørensenová.
Táto dánska plavkyňa totiž naďalej figuruje v historických tabuľkách ako najmladšia plavkyňa, ktorá získala cenný kov na veľkom podujatí. Dodnes je tiež najmladšia športovkyňa, ktorá získala olympijskú medailu v individuálnej disciplíne. A toto je jej príbeh.
Talent z prístavu
Keď v lete 1936 dorazil na železničnú stanicu v Kodani berlínsky expres, malú Inge a ďalších úspešných dánskych olympionikov vítalo 30-tisíc nadšených ľudí.
Triumfálne prešla mestom, v prístave sa nalodila na trajekt, ktorý ju odviezol na sever do rodného Skovshovedu, kde ju čakala ďalšia veľká sláva.
Kedysi malá rybárska dedina bola vyhľadávaným letoviskom pre bohatších obyvateľov dánskeho hlavného mesta a v súčasnosti je už súčasťou Kodane.
Malá Inge sa naučila plávať v tunajšom prístave. „Trénovala som jednu hodinu týždenne v kodanskom plaveckom centre v Østerbro. Zvyšok času som trávila v prístave alebo na pláži v Skovshovede – kde som sa hrala vo vode s kamarátmi a plávala ku skale, ktorú som nazývala ‚skala môjho otca‘. Ak som chcela trénovať viac, plávala som ku skale dvakrát.
Bola som taký prirodzený talent. Ťažila som zo sily v nohách, sotva som cítila odpor vody, pretože som bola taká chudá. Nemala som ani zďaleka takú silu ako ostatní plavci. Och, to znie ako chvastanie – to asi nikto nechce počuť,“ vravela Sørensenová v roku 2006 pre dánsky denník Politiken.
Už vo veku 11 rokov dosahovala výborné časy na prsiarskej trati, vyhrala svoj prvý z deviatich dánskych titulov, čím sa kvalifikovala na olympijské hry v Berlíne.
Malá rozkošná Inge
Rodičia však váhali, či ju pustia. Jednak bola ešte príliš mladá a navyše to boli ľudia protinacistického zmýšľania.
V Nemecku vládol od roku 1933 Adolf Hitler, ktorý si z berlínskej olympiády spravil objekt nacistickej propagandy.
V pretekoch na 200 m prsia súťažilo v Berlíne 23 plavkýň. Sørensenová bola najmladšia účastníčka hier. Najskôr vyhrala svoju rozplavbu, v semifinále skončila druhá a vo finále dohmatla tretia za Japonkou Hideko Maehatovou a domácou Marthou Genengerovou.
Finálové preteky 11. augusta 1936 sprostredkoval Dánom v historicky prvej rozhlasovej reportáži v krajine reportér Gunnar Hansen.
Mladú plavkyňu nazval „Malá rozkošná Inge,“ čo sa neskôr ujalo ako jej prezývka. Po olympiáde zložili v Dánsku aj pieseň s rovnakým názvom.
Fotografia z medailového ceremoniálu na olympijskom štadióne sa stala o niekoľko rokov symbolom. Nemka Genengerová a dvaja funkcionári na nej zdravia ríšskeho vodcu vztýčenou pravicou, Japonka Maehatová má sklonenú hlavu. Dvanásťročná Sørensenová stojí vzpriamene s rukami vedľa tela.
Dva roky po olympiáde získala v Londýne titul majsterky Európy, kým vypukla vojna, vytvorila tri svetové rekordy (dvakrát na 500 m prsia a raz na 400 m prsia).
Dievča, ktoré nepozdravilo Hitlera
Nemecký wehrmacht prekročil dánske hranice 9. apríla 1940, boje trvali iba šesť hodín, čo učinilo z invázie do Dánska najkratšiu operáciu druhej svetovej vojny.
Dánsko bolo okupované a mnohých dánskych športovcov sa nacisti snažili chytiť do svojej ideologickej siete. Už v 30. rokov 20. storočia využívali nacisti germánskych či nordických športovcov na vytváranie hrdinských obrazov „dokonalosti árijskej rasy“.
Pozornosť nacistov sa sústredila aj na tri plavkyne, ktoré patrili k najpopulárnejším športovkyniam v krajine - Ragnhild Hvegerovú, Jenny Kammersgaardovú a Inge Sørensenovú.
Kým prvé dve neváhali súťažiť na nacistických športových podujatiach počas vojny, tretia z nich túto ponuku odmietla.
Sørensenová nikdy netvrdila, že to bol akt jej svedomia. „Nepoznáme jej motívy. Keďže sa počas vojny v Dánsku stretávala s Nemcami, je pravdepodobnosťou, že v odchode do Nemecka jej zabránili obavy rodičov,“ povedal Copenhagen Post Hans Bonde, autor knihy Futbal s nepriateľom: Dánsky šport pod svastikou.
Keď od roku 1943 začalo v Dánsku silnieť hnutie odporu proti nemeckým okupantom, Sørensenová sa preň stala symbolom, ako dievča, ktoré nepozdravilo Hitlera a neprechováva žiadne sympatie k nacistom.
Zato Ragnhild Hvegerová, strieborná z berlínskej olympiády a trojnásobná majsterky Európy z Londýna 1938, bola celkom opačný prípad.
Jej rodičia boli členmi dánskej nacistickej strany, brat dobrovoľne narukoval do Waffen-SS a plavkyňa sa vydala za nemeckého dôstojníka. Počas vojny odišla trénovať do Kielu a súťažila so svastikou na plavkách.
Pre svoje styky s nacistami sa v Dánsku stala veľmi nepopulárnou. Po vojne ju vylúčili z dánskej reprezentácie, neštartovala na OH 1948 v Londýne, no o štyri roky neskôr, na sklonku kariéry sa mohla vrátiť.
V rozhovoroch s novinármi aj po rokoch tvrdila, že stále trpí pre svoje rozhodnutia z mladosti.
Klobásky, chlieb a gin s tonikom
Z Inge Sørensenovej sa stala trénerka plávania a gymnastiky a keďže tým stratila amatérsky štatút, ukončila športovú kariéru už v dvadsiatke.
Niekoľko rokov trénovala vo Švédsku. Po svadbe s inžinierom Janusom Taburom v roku 1948 sa pre jeho prácu usadili najskôr v Južnej Afrike, potom v Kanade a od roku 1951 v USA.
V roku 2006 ich navštívil reportér z denníka Politiken Rasmus Bech. Žili v malom lese neďaleko New Jersey v drevenom dome, ktorý si sami postavili.
Vyrábali domáce klobásky a chlieb, ich dom bol zariadený dánskym nábytkom s obrazmi dánskych rybárskych domov. Bol v ňom iba jeden „cudzí prvok“ – Ingino obľúbené nórske kožené kreslo.
Sørensenová novinárovi povedala, že v ňom rada spomína na časy, keď bola „mladšia a sviežejšia“ a popíja pri tom gin s tonikom. „Och, to je môj drink,“ zvolala s úsmevom.
Bývalá detská plavecká hviezda zomrela 9. marca 2011 vo veku 86 rokov. Polovicu jej popola rozptýlili na záhrade domu pri New Jersey a druhú uložili do rodinnej hrobky v Ordrup Kirkegård.
