Je uvoľnená a vtipná. Ako vznikol rozhovor s Vlhovou do jej knihy?

Petra Vlhová má oficiálnu autobiografiu. Vychádza vo vydavateľstve Petit Press a jej autorom je redaktor Sportnetu Juraj Berzedi. 

Na Sportnete postupne odkryjeme zákulisie toho, ako vznikali rozhovory so slovenskou lyžiarkou, jej najbližšími a členmi tímu do knihy s názvom Petra.

V úvodnej časti prezradíme, ako vyzeral prvý rozhovor s Petrou Vlhovou.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dohodnúť si rozhovor s najúspešnejšou slovenskou športovkyňou nie je vôbec jednoduché. Ani keď ide o jej autobiografiu.

Jej program je aj mimo sezóny poriadne nabitý.

K domu Vlhovcov prichádzam štvrťhodinu pred dohodnutým termínom. Zaparkujem a chvíľu sa prechádzam po areáli, v ktorom sa nachádza aj rodinná strojárska firma.

Zrazu počujem rázny pozdrav. „Čau, Juro,“ zakričí na mňa Petra Vlhová z terasy na poschodí.

„Musím sa ešte naobedovať a môžeme ísť na rozhovor. Keď chceš, poď už hore,“ naznačí.

Dáš si bryndzové pirohy?

Keď kráčam po schodoch, vidím zarámované fotografie z najväčších úspechov jej doterajšej kariéry.

Dlhá chodba vedie do obývacej izby spojenej s kuchyňou. Pozdravím sa s Petrou a jej mamou Zuzanou.

„Dáš si bryndzové pirohy?“ ponúka ma pani Vlhová.

Po zdvorilom odmietnutí sa ešte raz či dvakrát ubezpečí, či naozaj nie som hladný.

„Urobím ti aspoň kávu?“ opýta sa Petra. Tú už neodmietnem.

U Vlhovcov nie ste cudzí

Petra má už za sebou dopoludňajšie cvičenie s fyzioterapeutkou Ivanou Gašpárek i tréning v posilňovni s kondičným trénerom Šimonom Klimčíkom.

Počas obeda debatujeme o bežných veciach. Už po niekoľkých minútach u Vlhovcov máte dojem, že tam nie ste cudzí. 

O týždeň skôr som u nich absolvoval rozhovory aj s Vlhovej rodičmi. Atmosféra je uvoľnená, rodinná. Aj vďaka tomu, že sa poznáme už dlho, o Petrinej kariére píšem osem rokov.

Po obede sa presúvame do obývacej izby. Petra sa usadí do svojho polohovateľného kresla. Predstavím jej koncepciu, ako by mala kniha vyzerať a o čom sa budeme rozprávať.

Odhaľovala svoje súkromie

Na Vlhovej tvári je vidieť radosť z čohosi nového a nepoznaného. Bolo zjavné, že knihu berie ako veľkú výzvu a chce vyrozprávať veci zo svojho vnútra.

Počas rozhovorov je uvoľnená a vtipná. Jej odpovede sú dlhé, vysvetľujúce, vôbec nie frázovité. Najlepšia svetová lyžiarka postupne odhaľuje svoje súkromie.

Rozprávala, aké bolo jej detstvo bez bábik, ako stavala bunkre s chlapcami. Aj o tom, že keď sa robil v škole bordel, bola vždy pri tom.

Keď hovorila o detstve, na tvári mala často šibalský úsmev.

„Keďže som bola stále s chlapcami, chcela som byť ako oni. Keď sme sa šli kúpať, vrch plaviek som si nedávala. Mala som len trenky, vrecká von a pľula som,“ opisovala.

Nechýbali jej diskotéky, ale láska

Prezradila, že víťaznú DNA mala už vo svojich lyžiarskych začiatkoch a po prehrách často plakala. Priznala tiež, že v mladosti jej nechýbali diskotéky, ale skôr láska.

„Nemyslím rodinnú, tej som mala vždy dostatok. Myslím skôr partnerskú,“ vysvetľovala.

Vlhová rozprávala aj o časoch, keď sa jej príliš nedarilo, o tom, prečo s Mikaelou Shiffrinovou nemôžu byť kamarátky, ale aj o tom, ako vyzerá jej súťažný deň.

„Každá minúta má svoje miesto, nič nie je náhodné. V súťažnom dni mám všetko naplánované do najmenších detailov,“ naznačila.

Milá, pozorná a sústredená

Svoje myšlienky prerušila len vtedy, keď si išla zobrať banán či vodu. Predo mňa postavila misku s hroznom. Vždy sa uistila, či niečo nepotrebujem. Bola milá a pozorná.

Rozprávali sme sa vyše tri hodiny, takmer bez prestávky. Nie je to jednoduché, ale Petra ukázala nasadenie ako pri lyžovaní. Bola naplno sústredená.

„O chvíľu už musím ísť na druhý tréning. Ideme so Šimonom plávať na jazero,“ zahlásila.

Pred rozlúčkou jej naznačím, že na ďalší deň budeme hovoriť o jej poslednej sezóne i fungovaní s bývalým trénerom Liviom Magonim.

„Rozmýšľala som nad tým už minulú noc. Nemohla som ani poriadne zaspať,“ usmiala sa.

To, čo sa stalo na druhý deň, bolo nečakané. Petra otvorila svoju trinástu komnatu.