Bojí sa fotiť s ľuďmi. Vraveli, že nikdy nebudem hrať tenis, vraví Kvitová

BRATISLAVA. Keď tesne pred Vianocami 2016 českú tenistku Petru Kvitovú napadol v jej byte zlodej a vážne jej poranil dominantnú ľavú ruku, nik nevedel, či sa ešte vráti na kurty. 

A ak aj áno, čo spraví s psychikou dvojnásobnej wimbledonskej víťazky takýto útok?

Mnoho fanúšikov malo ešte stále v pamäti útok nožom priamo na kurte na Moniku Selešovú z deväťdesiatych rokov. Fyzicky sa zotavila, ale mentálne ju to nenávratne poznačilo.

Kvitová mala poškodené väzy aj šľachy v ľavej ruke. Operovali ju štyri hodiny.

"Keď mi dali prvýkrát raketu, nikomu by som ten pocit nepriala. Nebola som schopná zovrieť ju v ruke. Musel mi pomôcť lekár. Necítila som vôbec nič," opisovala v Kvitová pre Český rozhlas.

Nakoniec sa však vrátila. V júli 2017 v Birminghame vyhrala prvý turnaj od nešťastnej udalosti. V roku 2019 dokonca hrala vo finále grandslamového Australian Open. V marci tohto roku v katarskej Dauhá vyhrala už svoju 28. trofej. 

Medzi absolútnou špičkou sa drží už desať rokov. Väčšinu z tohto času strávila v najlepšej svetovej desiatke. Pre Eurosport teraz spomínala na toto obdobie aj na útok nožom.

Časom ju začala zrádzať psychika

"Posledných desať rokov ma veľa naučilo. Napríklad nikdy nebrať tenis ako samozrejmosť a prijať život taký, aký je. Mám pocit, že veľa menších vecí dnes dokážem viac oceniť," priznala Kvitová.

V roku 2011, keď vyhrala Wimbledon, mala tesne po 21. narodeninách. Za posledných desať rokov je jednou z najmladších víťaziek grandslamového turnaja.

"Pamätám si, že som vtedy poriadne ani nevedela, čo to znamená. Bola som šťastná, ale trochu zmätená," hovorila.

O tri roky neskôr úspech zopakovala. Odvtedy však úspech zopakovať nedokázala, nech už prišla na grandslam v akejkoľvek skvelej forme. 

Neraz bez okolkov priznala, že práve psychika sa postupom rokov stala jej najslabšou stránkou.

Keď sa jej v rozhovore pre český portál Proč Ne spýtali, čo by robila, ak by jej niekto dal 100-tisíc dolárov na zlepšenie nejakej hernej činnosti, priznala, že by si vybrala psychológa.

"Myslím, že v tejto dobe je pre mňa najdôležitejšia psychika," povedala.

Momentálne stále čaká na svoju tretiu grandslamovú trofej. Najbližšie k nej bola na Australian Open 2019, keď po veľkom finálovom boji prehrala s Naomi Osakovou.

Po zápase dostala väčšie ovácie ako víťazka. Diváci vedeli, čo Kvitová prežila, kým sa dostala opäť do grandslamového finále.

"Nemôžem uveriť, že som opäť hrala finále grandslamu," začala vtedy emotívny príhovor.

Bojí sa fotiť s ľuďmi

"Keby som mohla v rukách držať aj svoju tretiu grandslamovú trofej, bolo by to ako sen. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo ešte stále hrám tenis," priznala pre Eurosport.

Od útoku má problém dôverovať ľuďom. "Keď si chce so mnou niekto spraviť selfie, je to náročné. Hlavne ak sa ma niekto chce pri fotení dotýkať. Veľmi s tým bojuje, najmä ak je to muž. Radšej sa iba podpisujem," priznala pre Český rozhlas.

Keď nemala žiadnu citlivosť v ruke a navyše na tom po útoku bola psychicky zle, vyzeralo to, že možno už nikdy nebude hrať tenis.

"Medzi útokom a návratom na kurty boli chvíle, keď som si hovorila, že je nemožné, aby som sa vrátila. Pamätám si, ako mi ľudia hovorili, že už nikdy nebudem hrať tenis. Ale moja odpoveď bola jednoznačná - chcem hrať a dokážem, že môžem znova hrať," spomína si.

Ocitla sa v situácii, keď premýšľala nad životom. Z najhoršieho obdobia ju dostal práve tenis. Zistila, že aj po takto vážnom zranení ešte môže konkurovať najlepším. 

"Keď sa pozerám do ďalšieho desaťročia, nemyslím si, že ešte budem hrať tenis. Určite by som rada mala deti a žila normálny život," uzavrela 31-ročná tenistka.