Pálffy mi šiel strašne na nervy. Bol to veľký hráč, vraví Peter Zůbek

KOŠICE. Bývalý hokejový útočník Peter Zůbek, ktorý s Košicami získal jeden federálny a dva slovenské tituly, žil vyše 12 rokov v Nórsku.

Pôsobil tam ako hráč aj tréner. Pred šiestimi rokmi sa vrátil na Slovensko a hokeju sa už venuje iba nesúťažne.

Keď sa v roku 2011 konali majstrovstvá sveta v hokeji v Bratislave a v Košiciach, sprevádzal nórsku výpravu. Nevylučuje, že by sa v podobnej pozícii mohol ocitnúť opäť o rok.

S bývalým česko-slovenským a neskôr slovenským reprezentantom sme sa zhovárali o živote v Nórsku, prečo sa rozhodol vrátiť späť na Slovensko, ako sa mu hralo s jeho bratom – dvojičkou Pavlom Zůbekom v jednom útoku, aký je jeho pohľad na súčasnú slovenskú reprezentáciu i jeho materský klub HC Košice a ďalších témach.

Na nórskych úradoch všetko funguje

Do Nórska odišiel Peter Zůbek spolu s bratom Pavlom v roku 2000. Obaja obliekali dres klubu Stjernen Hockey, ktorý sídli v meste Fredrikstad šesť sezón a následne ukončili hráčsku kariéru.

Petrovi severská krajina učarovala o čosi viac ako jeho bratovi, a tak si pobyt v nej predĺžil o ďalších šesť rokov.

„Brat odišiel asi dva až tri roky po tom ako sme ukončili aktívnu kariéru. Ja som tam ostal dlhšie, keďže mi tam vyrastali deti. Navyše sa mi páčila krajina aj spôsob života v nej. Každý si myslí, že severania sú chladní a uzavretí, ale je to tak len do určitej chvíle, kým človeka viac nespoznajú. Sú to však rovnako srdeční ľudia ako na Slovensku. Ak sa nájde vzájomná sympatia, sú ochotní sa podeliť o všetko. Zároveň radi objavujú náš stredoeurópsky svet, rovnako ako nás zaujíma ten ich,“ povedal Peter Zůbek.

Na život v Nórsku sa dá vraj ľahko a rýchlo zvyknúť, hoci spočiatku človeka prekvapí, že všetko tam funguje tak ako má a to predovšetkým na úradoch.

„Ľudia sa tam správajú ochotne a milo, či už je to v štátnej správe alebo inde. Zo začiatku mi chvíľu trvalo, kým som si na to zvykol, ale ako sa vraví, na dobré sa ľahko zvyká. Všade sa tam na vás usmievajú a zdravia sa vám. Keď som sa vrátil na Slovensko, zažil som to asi len pri pokladniach v obchodoch,“ skonštatoval Zůbek.

Nóri si navzájom nezávidia

Nádherná príroda krajiny ležiacej na Škandinávskom polostrove je mnohokrát fascinujúca.

Navyše, Fredrikstad je mesto na pobreží, ktoré má podobnú klímu ako Slovensko.

„Počas zimy je tam veľa snehu, ale nie je to tak, ako si poniektorí myslia, že sú tam bežné mrazy okolo mínus dvadsať stupňov. Je to tak možno vo vnútrozemí, ale tam kde sme žili my to bolo veľmi podobné ako v Košiciach. Čo sa týka ľudí, nie sú vôbec materiálne založení, je tam široká stredná vrstva a každý je tam za svoju prácu adekvátne zaplatený. Jeden druhému nezávidí. Nestavajú ploty a na domoch majú stále otvorené rolety, pretože si tam navzájom dôverujú. Je to ako u nás v sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokoch, keď náš otec nechával na sídlisku na Terase bežne otvorené auto. Už keď som odchádzal sa to začalo trochu meniť, aj z toho dôvodu, že tam prichádzalo stále viac cudzincov.“

Zahraniční hokejisti sú v Nórsku braní ako profesionáli, zatiaľ čo domáci majú popri hokeji svoje hlavné zamestnanie.

„Trénuje sa tam raz denne, my ako cudzinci sme mali navyše tréningy ráno. Od nás sa potom očakávalo, že budeme ťahúňmi tímu alebo tí rozdieloví hráči. Bol na nás logicky vyvíjaný aj väčší tlak. Musím ale povedať, že aj Nóri mali kvalitných hráčov, o ktorých sa zaujímali aj veľké európske kluby, no oni chceli robiť hokej len popri zamestnaní, nechceli sa mu venovať profesionálne.“

V Nórsku pôsobili bratia Zůbekovci po skončení aktívnej kariéry najskôr ako asistenti hlavného trénera, neskôr trénovali béčko a mládež.

„Robili sme to aj popri inom zamestnaní, ktoré sme si tam našli, takže to bolo časovo veľmi náročné. Preto sme napokon od trénovania upustili,“ povedal Zůbek.

Doma v Košiciach je už šesť rokov

Peter Zůbek bol už napevno rozhodnutý ostať žiť v Nórsku, dokonca má aj nórske občianstvo, no po rokoch sa mu začalo cnieť za rodnou krajinou.

„Za tých trinásť rokov sa človek veľmi zmení. Nám vyrástli deti, jeden syn sa už osamostatnil, navyše aj manželka mala na Slovensku rodinu. Do roku 2008 sme chodievali často domov, v Nórsku sme boli osem alebo deväť mesiacov a zvyšok sme boli doma. Potom som tam kúpil dom a už sme sa vracali domov menej. Následne sme sa ale rozhodli, že sa predsa len vrátime domov. Ja som si však Slovensko vykreslil možno až príliš ideálne, pretože teraz po šiestich rokoch čo som doma, nevylučujem, že sa zase nevrátime do Nórska.“

Ešte v Nórsku začal Peter Zůbek pracovať v inej oblasti, ktorá s hokejom nesúvisí.

„Okolo roku 2008 som začal pracovať v stavebníctve a mládež som trénoval len preto, že tam bol môj syn a tak či tak by som na jeho tréningy chodil. Fungoval som tak asi rok alebo dva a potom som s tým úplne skončil, už som si chcel od hokeja úplne oddýchnuť. Bol to pre mňa nový štart do života, pretože dovtedy som nemal voľné ani víkendy, keďže počas nich sa hrávala liga. Tridsať rokov som čakal na to, že budem mať viac voľných dní a nebudem sa musieť stále pozerať na hodinky aby som niekde nemeškal a to sa mi páči. Momentálne pracujem v oblasti poľnohospodárstva.“