BRATISLAVA. Jedna z najsilnejších momentiek uplynulého roka je pre mňa rozlúčka Rogera Federera s kariérou na Laver Cupe. Kvárili ho zranenia a prišiel do bodu, kedy tušil, že telo ho späť do vrcholového tenisu nepustí. Pochopil, že je koniec.
Mohol nahrať video a dať ho na sociálne siete, alebo vystúpiť na Wimbledone, prihovoriť sa ľuďom a zamávať im.
Roger Federer však mal v hlave plán, že s kariérou sa rozlúči na kurte a s raketou v ruke.
Keď v Londýne odohral posledný zápas so svojim priateľom aj súperom Rafaelom Nadalom, obaja sa rozplakali. On aj Španiel.
Šport je o emóciách a je len málo športovcov, ktorí si počas kariéry získali rešpekt a priazeň.
Chára o pozornosť nestál
Podobnú rozlúčku by si zaslúžilo viac legiend. Mala by to byť oslava ich úspechov a toho, čo fanúšikom priniesli a po boku tých najlepších hráčov súčasnosti. V tomto prípade to vyšlo najlepšie.
Ak by ste to chceli naplánovať znova, nič by ste na tom nemenili. Ak by Federer ohlásil rozlúčku bez toho, aby sa postavil na kurt, chýbala by táto emócia, chýbal by posledný zápas s Nadalom a kontakt s publikom.
V podobnom lúčení s kariérou je vždy silný sentiment. Niečo sa končí a zostávajú spomienky.
Podobnú rozlúčku, akou bol Laver Cup, teraz absolvuje aj Peter Sagan. Neberme to doslovne.
