Bolo by malomyseľné odmietnuť reprezentáciu, lebo ide o ženy, tvrdí tréner Kopúň

Lavičku ženskej slovenskej reprezentácie si už bez neho ani neviete predstaviť. Aj keď má len 35 rokov, už šesť z nich spojil s A-tímom žien a Slovenský futbalový zväz (SFZ) ho potvrdil za hlavného trénera aj na ďalšie dva roky.

Vekom mladý, no skúsenosťami ostrieľaný tréner Peter KOPÚŇ v rozhovore pre Sportnet, ktorý v tomto týždni mapuje ženský futbal na Slovensku, poukázal na stav u nás aj v okolitých krajinách a predostrel najbližšie ciele.

Pred niekoľkými dňami vás opätovne zvolili za trénera ženskej reprezentácie, pri ktorej pôsobíte od roku 2015, najprv ako asistent a od roku 2018 ako hlavný tréner. Čakali ste, že v ženskom futbale strávite takú veľkú časť kariéry?

Veru nie (so smiechom). Bol som veľmi vďačný, keď som pred šiestimi rokmi dostal príležitosť byť asistentom Zsolta Pakuszu a ani mi nenapadlo, kam až sa tento príbeh rozvinie. Teším sa, že som dostal dôveru na ďalšie dva roky.

Aké máte ciele do tohto obdobia?

Blíži sa kvalifikačný cyklus na MS 2023 v Austrálii a Novom Zélande. Začať by sa mal už tento rok v septembri, no zatiaľ sa neuskutočnilo vyžrebovanie skupín.

Aktuálne máme naplánované počas prvého polroka tri prípravné zrazy, verím, že sa ich na základe ochranných protokolov FIFA podarí zrealizovať, vrátane turnaja na Malte. Budeme čakať na súperov v kvalifikácii a pripravíme sa čo najlepšie, aby sme dosiahli dobrý výsledok.

V rozhovore pre web SFZ ste načrtli aj cieľ postúpiť na šampionát. Nie je po výpadku, ktorý spôsobila pandémia, privysoká ambícia uchádzať o jedno z dvanástich miest na MS?

Veľa záleží od vyžrebovania, ale tiež od zdravotného stavu hráčok a ich pozícií v kluboch. Výhodou je, že na MS pôjde viac tímov ako v minulosti, keďže posledný turnaj hralo iba deväť tímov z Európy. Šanca je vždy, preto sa určite pobijeme o výsledok, ktorým konečne potešíme fanúšikov na Slovensku.

Kvalifikácie na majstrovstvá sveta nám v minulosti nevychádzali, preto túžime po tom, aby boli tieto dva roky zaujímavejšie. Ak si udržíme dobrý rating a posunieme sa do tretieho koša, výrazne by nám to mohlo uľahčiť vyhliadky aj smerom k EURO 2025.

Ak totiž dostávame silných súperov z troch košov, ťažko sa bojuje o postupové miesto. Aj preto nás teší, že sme v poslednej kvalifikácie dokázali v tabuľke preskočiť Maďarsko.

Mjanmarsko je pred nami len v rankingu

V rebríčku FIFA sme aktuálne na 45. mieste, pred nami sú všetky okolité krajiny, dokonca aj zopár exotických ako Mjanmarsko. Odzrkadľuje to, kde sa aktuálne ženský futbal na Slovensku nachádza v porovnaní so svetom?

Nemyslím si, pretože najmä pri afrických krajinách to vyzerá skresľujúco. Ženský šampionát v Afrike je inak postavený, hrá ho veľa tímov a dostávajú vysoký počet bodov do rankingu, líši sa aj počet zápasov. Tento pohľad by bol preto veľmi zjednodušený. Neverím tomu, že by sme boli v dueli trebárs s Mjanmarskom tí slabší.

Čo sa týka okolitých štátov, treba priznať, že hráčska základňa je tam niekoľkonásobne väčšia a preto, logicky, majú aj výraznejší prienik talentov do reprezentácií. Veľa spraví aj podpora zo strany štátu, v čom oproti našim susedom stále zaostávame. Tiež treba povedať, že hráčky v našej domácej súťaži sú výrazne ochudobnené o konfrontáciu s kvalitnými zahraničnými tímami a hráčkami.

Ale chcem podotknúť, že naše hráčky ukazujú potenciál, predali sa do týchto krajín a pravidelne hrávajú aj za kluby v Česku či Poľsku v základných zostavách. V kvalite jednotlivcov preto až také rozdiely hľadať netreba.

Na Slovensku máme aktuálne 441 registrovaných hráčok nad 18 rokov. Je to číslo, s ktorým môžete byť ako reprezentačný tréner spokojný?

Úprimne? Samozrejme, že nie. V porovnaní s inými krajinami je to maličké číslo. Keď som bol na stáži vo Švédsku, videl som, ako vyberali do reprezentácie spomedzi 15-tisíc registrovaných hráčok. My vyberáme zo štyristo. A ešte zaujímavejšie číslo by bol počet hráčok po 18. roku, ktoré sa reálne vo futbale uchytili. Keďže ženský futbal je na Slovensku amatérsky šport, mnohé hráčky pohltia životné starosti ako práca či bývanie.

Všetky naše profesionálky hrajú v zahraničí. V slovenskej lige tuším nemá ani jedna hráčka na zväze zaregistrovanú profesionálnu zmluvu. Vekový rozdiel medzi najmladšou a najstaršou hráčkou je často veľký a odráža sa na úrovni súťaže. Máme veľmi mladú ligu, hráčky v nej ťažko zbierajú dôležité skúsenosti a potom hľadajú ďalší rozvoj v zahraničí.

V posledných rokoch vznikli viaceré mládežnícke kategórie v ženskej reprezentácii. Je to cesta, ako pomôcť chýbajúcej strednej generácii?

Áno, vo viacerých krajinách je trend zakladať kategóriu U23 ako medziročník pred vstupom do seniorského tímu.

Myslíme si, že by niečo také mohlo vzniknúť aj na Slovensku. Realizačnému tímu by to pomohlo pri skautingu a výbere najlepších hráčok a im zasa v napredovaní.

Cítim, že v ženskom futbale napredujeme, kategória do 19 rokov dosahovala v poslednom čase skvelé výsledky. Počas pandémie sme mali spoločný zraz a bola radosť vidieť, ako sa to prejavilo v správaní hráčok v tréningovom procese.

Aj na základe tohto zrazu sa v závere kvalifikácie do A-tímu pripojili mladučké 19-ročné hráčky Stela Semanová z Bardejova a Laura Žemberyová zo Slavie Praha, ktorá zaujala aj v konfrontácii so silným Švédskom.

Rozdiely nájde len ten, kto ich hľadá

Vy ste na začiatku trénerskej kariéry viedli v Dúbravke, Petržalke či Senci aj mužské mládežnícke kategórie. Aké rozdiely vnímate v porovnaní s trénovaním žien?

Nie sú tam veľké rozdiely. Veľmi sa mi páči, že ženy sú rovnako cieľavedomé ako muži. Sú rady, keď sa k nim na tréningu pristupuje rovnako ako k mužom, aj keď musíte, samozrejme, zvoliť trochu iný prístup.

V ženskom kolektíve oveľa viac cítiť emocionálnu stránku. Je dôležité dbať na vzťahy medzi hráčkami. Aby tím fungoval a dosahoval adekvátny výkon, musí všetko klapať aj mimo ihriska.

Určité rozdielnosti vidieť aj v detailoch tréningového procesu, pri ktorom napríklad oveľa častejšie využívame vizualizáciu a situácie si ukazujeme najmä v praxi na videu. Pochopiteľné sú aj rozdiely v intenzite, kondícii či sile.

Aké rozdiely vidí divák v zápase?

Prakticky žiadne. Rovnako ako v mužskom futbale padajú krásne góly aj v tom ženskom, predvádzajú sa ukážkové akcie a fanúšikovia zažívajú nádherné futbalové momenty. Navyše sa k tomu pridáva aj estetická hodnota.

Možno niekto povie, že je ženský futbal pomalší, ale v posledných rokoch sa aj v tomto smere sa urobil veľký progres. Rozdiely nájde len ten, kto tie rozdiely chce cielene hľadať.

Mali ste možnosť v kariére okúsiť, ako hráčky vnímajú rozdiely, pokiaľ ich trénuje muž tréner alebo žena trénerka?

Som si istý, že je to iné, ale ťažko zhodnotiť, v čom je to lepšie či horšie. Priamo z vlastnej skúsenosti to totiž nepoznám, keďže som dosiaľ vždy pracoval a pracujem len s mužským realizačným tímom. Viem si predstaviť, že tam môže byť iný spôsob komunikácie, prístupu, možno pochopenia. Ale nemyslím si, že by tam bol výrazný rozdiel.

Na Slovensku sa pred viac ako dvomi rokmi začal nový projekt vzdelávania tréneriek, dnes už deväť z nich má UEFA A licenciu, ktorá je potrebná napríklad aj na trénovanie ženskej reprezentácie. Vidíte medzi nimi trénerku, ktorá by sa mohla stať na Slovensku priekopníčkou vo vašej brandži?

Veľmi sa teším, aký mal projekt ohlas. Ukázalo sa, že mal dobrý zámer a len dúfam, že bude úspešne pokračovať, aby sme mali stále viac kvalitných a úspešných tréneriek.

Doteraz naozaj platilo, že hlavnému trénerovi reprezentácie žien stačila A-licencia, keďže nie v každej európskej krajine je ľahké nájsť trénera, a o to ťažšie trénerku, s najvyššou licenciou. No UEFA už tlmočila záujem tlačiť na to, aby v ďalšom kvalifikačnom cykle mali všetci európski tréneri Pro licenciu. Ja ju vlastním od minulého roka.

Evidujem, že naša bývalá reprezentantka Natália Látal-Mackovičová už dnes študuje UEFA Pro licenciu a mohla by byť prvou lastovičkou, ktorá bude držiteľkou najvyššej licencie a ja si úprimne prajem, aby ju nasledovali aj ďalšie ženy.

Aké sú vaše osobné ambície v trénerskej kariére? Viete si predstaviť pokračovanie aj v mužskom futbale, možno aj po vzore Phila Nevilla, ktorý najnovšie vymenil ženskú reprezentáciu Anglicka za post trénera MLS v tíme Davida Beckhama v Inter Miami?

Vnímam na Slovensku určité škatuľkovanie, že keď niekto funguje u žien, už neskôr nemôže pri mužoch a naopak. Je to mylný pohľad a ja sa vôbec nepozerám na to, či teraz pôsobím v ženskej alebo mužskej kategórii. Ako tréner sa neustále vzdelávam a snažím zlepšovať.

Najprv som pôsobil v akadémiách pri chalanoch a keď prišla ponuka z reprezentácie, bolo by naozaj malomyseľné odmietnuť ju len preto, lebo ide o ženský futbal.

Keď sa moja éra pri ženskom tíme skončí, budem hľadať ďalšiu kariérnu príležitosť a určite sa nebudem orientovať iba na ženský futbal preto, že som v ňom dlhé roky pôsobil. V zahraničí je taký „prechod“ úplne prirodzený a bežný. Verím, že to bude rovnako fungovať aj na Slovensku.