BRATISLAVA. Pre katastrofálne podmienky v piatok stiahli organizátori Giro d'Italia pretekárov z trate. Horské priesmyky boli neprejazdné. Na mnohých snežilo, mrzlo a fúkalo.
Američan Andy Hampsten si v podobných podmienkach zažil svoj najslávnejší deň. Pred 25 rokmi na Passo di Gavia (2618 m) sa pelotón dostal do hustej snehovej metelice.
Do snehu sa borili aj sprievodné autá, mali problém vyšplhať sa po ceste. Cyklisti vtedy nemali špeciálne zateplené oblečenie.
Tuk a rukavice potápačov
Už do priesmyku vyšli cyklisti premrznutí. „Všetci išli pohromade. Niektorí opakovali – neútočte, neútočte,“ spomína Andy Hampsten pre cyclingnews.
Napriek tomu sa s menšou skupinku cyklistov vydal do úniku. Bol na etapu lepšie pripravený ako súperi.
Deň pred etapu šéfovia jeho tímu 7–Eleven obehali obchody s lyžiarskymi potrebami a nakúpili všetko, čo sa dalo. Pred etapu sa jazdci amerického tímu natreli hrubou vrstvou tuku, aby sa chránili pred chladom.
Balíčky s teplým oblečením mali pripravené v tímových autách. Jazdcom ich rozdali, až keď sa počasie zhoršilo.
„Kúpili každú vec, čo sa mohla hodiť. My sme boli jediný tím s teplým oblečením. Dnes je to samozrejmosť, ale vtedy to bola novinka. Nikto na to nebol pripravený. Kolegovia mi počas etapy pravidelne vozili vo fľašiach teplý čaj.“
Hampsten mal na rukách gumené potápačské rukavice a na ne si neskôr dal goratexové lyžiarske. „Je jedno, koľko vrstiev oblečenia ste mali, ak vám zmrzli prsty.“
Nič podobné nezažil
Najkrutejšiou časťou etapy však bol zjazd dlhý 25 kilometrov smerom do cieľa v Bormiu. Jazdci trpeli. Do cieľa prichádzali s obrovskou stratou.
Mnohí improvizovali, tímoví šéfovia dávali jazdcom na zahriatie aj tvrdý alkohol. Niektorí boli takí vysilení a triasli sa od mrazu, že sadali do áut, hoci etapa normálne pokračovala.
Allan Peiper si požičal hrubú koženú bundu od jedného z motorkárov. „Po ceste som videl vzlykajúcich a trasúcich jazdcov. Niektorí od zimy zosadli z bicyklov, sneh otupil ich zrak a chlad otupil ich guráž,“ opisoval pre Sports Illustrated. Priznal, že neodmietol koňak, čo mu ponúkol šéf tímu.
„Veľa Talianov z pelotónu malo pri ceste známych a rodiny, tak skákali do áut, aby sa zahriali. My sme nikoho nepoznali. Neostávalo nám iné ako trpieť,“ vraví Bob Roll z tímu 7–Eleven.
Brzdy ako u Flinstonovcov
S mizernou viditeľnosťou a s takmer nefukčnými brzdami mohli jazdci skončiť v závejoch. „Často som vyťahoval nohu z pedálov a brzdil som v štýle Freda Flinstona,“ vraví Davis Phinney.
Hampsten mal na sebe okrem rukavíc, lyžiarsku kuklu, lyžiarsky nákrčník a plastovú pláštenku. V zjazde získal pred súpermi slušný odstup.
„Pri zjazde som mohol použiť jeden prevod, pretože aj technika bola zmrznutá. Zjazd bol šialený. Séria prudkých zákrut. Nohy som mal červené od mrazu a držala sa na nich hrubá vrstva snehu. Nikto vám dosť dobre neopíše, aké náročné je ísť 25 kilometrov dole kopcom v mraze a metelici. Nič ťažšie som v živote nezažil,“ vravel Hampsten.
Zjazd zvládol vďaka vybaveniu, ktoré súperi podcenili. Etapu nevyhral, ale vďaka druhému miestu získal v celkovom hodnotení náskok a neskôr vyhral celé Giro.
