Patrik Košuda vtrhol do mužského futbalu

VRANOV NAD TOPĽOU. V troch jarných zápasoch III. ligy sa zaskvel štyrmi gólmi. Ako syn trénera a vekom ešte dorastenec to nemá ľahké, napriek tomu sa najmä vďaka nosu na góly dokázal presadiť v hlavnom tíme Vranova. O futbalistu Patrika Košudu bol záujem aj inde. Sedemnásťročný futbalista momentálne nastupuje za A-mužstvo Vranova nad Topľou. So šiestimi gólmi najlepší strelec zimnej prípravy si už vyskúšal pôsobenie v Michalovciach a v Prešove. Počas zimy absolvoval skúšky v Poprade, Slovane Bratislava a Dunajskej Strede, no uprednostnil mužský futbal vo Vranove.

Stále ste vekom dorastenec, no čoraz viac sa udomácňujete vo vranovskom A-mužstve. Nerobil vám problém prechod z dorasteneckého futbalu k mužom?

„S adaptáciou v mužskom futbale som problém nemal, keďže som s mužmi trénoval od leta, hrával som však v doraste. V zápasoch je to však úplne ináč ako pri dorastencoch. Je tam vyššie tempo a aj tí hráči sú lepší a viac skúsenejší.“

S A-mužstvom Vranova ste absolvovali celú zimnú prípravu. Čakali ste, že v nej budete najlepším strelcom?

„Vôbec som to nečakal.“

Počas zimy ste absolvovali skúšky v Poprade, Slovane Bratislava, Dunajskej Strede. Ako by ste ich zhodnotili?

„Vo všetkých troch kluboch mali pre mládež vytvorené výborné a kvalitné podmienky. No najviac sa mi páčilo v Dunajskej Strede, kde majú trénerov z akadémie Arsenalu. Nechýbajú tam prírodné ani umelé ihriská, posilňovne a ďalšie veci na napredovanie.“

Prečo ste sa nakoniec rozhodli, že zostanete vo Vranove?

„Rozhodlo to, že som vo Vranove videl možnosť hrať mužský futbal, ktorý je ťažší než ten dorastenecký.“

V prvom jarnom kole ste si odkrútili svoj prvý oficiálny ligový zápas za áčko Vranova. Ako sa vám hralo? Nemali ste pred zápasom trému?

„Nie, trému som nemal. Našťastie, zvládam tieto veci v pohode (smiech).“

Vranov vedie váš otec Peter Košuda. Ako sa vám pod jeho vedením trénuje a hráva?

„Trénuje sa mi dobre, kedže tréningy sú vždy kvalitné. Čo sa týka herného prejavu, tak s tým problém nemám, keďže sme rovnako hrali počas jesene v doraste. Snažíme sa hrať nátlakovo s rýchlym prenášaním ťažiska a vždy zakončiť útok. To mne ako krajnému záložníkovi vyhovuje najviac.“

Je niečo, čo vám otec/tréner dosť často vyčíta, respektíve na čo kladie veľký dôraz?

„Vždy, keď sa nájde niečo, čo robím zle, tak ma upozorní alebo ukáže, ako by som to mal robiť.“

V A-mužstve ste najmladší. Aké nevýhody to prináša?

„Pred každým tréningom musíme my, najmladší fúkať lopty, pripraviť rozlišovacie tričká a ak potrebujeme na tréning aj bránky, tak aj to je naša práca (smiech).“

Kariéru ste odštartovali v Hencovciach. Spomínate si na svoje začiatky?

„Síce som registrovaný v Hencoviach, no zápas som za nich neodohral ani jeden. K futbalu ma priviedol otec, ktorý ho sám hral. Bavilo ma to, tak som začal chodiť na tréningy do Vranova.“

Nasledovala zastávka v Prešove a Michalovciach. Čo vám dalo pôsobenie v týchto kluboch?

„V Michalovciach som sa praktický naučil hrať futbal, keďže som tam pôsobil už do svojich desiatich rokov. Zažil som tam veľa úspechov. Patrili sme k najlepším mužstvám na Slovensku v žiackych kategóriách. No keď sme prišli do dorasteneckého futbalu, tak už to nebolo také ako predtým. Preto som sa rozhodol prijať ponuku Prešova, kde to ale nebolo ideálne a tak som sa vrátil naspäť do Michaloviec.“

Každý futbalista má svoje ciele. Aké sú tie vaše?

„Chcem v živote robiť to, čo má baví a je to futbal. Dúfam, že ho budem hrať na vysokej úrovni a budem sa s ním živiť.“