Vo štvrtkovom štvrťfinále strelil Američanom druhý gól Čechov a zároveň svoj druhý na šampionáte v Minsku. Krátko po zápase sa však najviac potešil správe , že surovo faulovaný kamarát Vladimír Sobotka je v poriadku.
Ako ste videli brutálny zákrok Američana Abdelkadera na vášho spoluhráča?
„Z ľadu nič, bol som otočený na opačnú stranu. Až keď som videl opakované zábery na obrazovke informačnej kocky, dodatočne som sa vyľakal. Za takýto faul by ten chlapec dostal v NHL bez pardónu dištanc na niekoľko zápasov. Veľmi som sa bál o Soba. Je to jeden z mojich najlepších kamarátov, nehovoriac už o tom ako ho potrebujeme hokejovo.“
Jeho vylúčenie ste potrestali gólom. Satisfakcia?
„Hokejová povinosť. Pri presilovke o dvoch ľudí to nebol veľký problém, dobre mi posunul puk Jirko Novotný. Roman Červenka pridal zakrátko v tej istej presilovke ďalší gól a zdalo sa, že o zápase je rozhodnuté. Vývoj ukázal, že nebolo.
Prečo?
„Sám dobre nechápem. Začali sme dobre. Vedeli sme, že proti mladým amíkom musíme stále korčuľovať, darilo sa nám dohrávať súboje. Vinu za komplikáciu beriem aj na seba. Na druhý gól Johnsona v poslednej tretine som zavaril ja.“
Ako?
„Zabral som nohami naprázdno a namiesto toho aby som prerušil krížnu prihrávku, padal som k ľadu. Protihráč získal priestor a čas.“
O trinásť sekúnd dal ten istý Johnson tretí gól a zrazu ste mali nervy.
„V tomto prípade mal chlapec dosť šťastia, čo tiež patrí k hokeju.“
Tréner Ružička povedal, že poslednú minútu sa na striedačke modlil. Vy tiež?
„No rátal som stotinky, nie sekundy. V podvedomí som sa upokojoval, že to zachráni brankár Saša Salák. Ten chytá vo fantastickej pohode. Jednoducho som mu veril.“
Američania neprišli do Minska s veľkými menami a narobili vášmu nepomerne skúsenejšiemu tímu dosť veľké problémy. Čím to?
„Viacerí hrajú v univerzitných tímoch, niektorí v Európe. Naozaj to ešte nie sú hviezdy, ale o to viac sa chcú sa vytiahnuť. Navyše majú v bránke stále skvelého Thomasa. Bolo ich plný ľad, i keď opakujem, že takticky sme to zvládli dobre. Tréner nás výborne pripravil. Až na ten výpadok v posledných sekundách.“
Na niečo podobné krutejšie doplatili Slováci, ktorí sú už doma. Myslíte, že mali na postup zo skupiny, v ktorej hrali s vami?
„Podľa toho ako hrali proti nám, určite. Boli pohybliví, energickí, dostali nás aj pod tlak. Videl som zostrih ich zápasu s Francúzmi, to musela byť pre tím hrozná psychická rana. Doplatili na bodovú stratu.“
Český tím prehral v základnej supine s Dánmi, ani s ďalšími papierovými slabšími súpermi si nepočínal suverénne. Je to naozaj tak, že svetová špička sa stále rozširuje a skvalitňuje?
„To sa vraví vždy. Prekvapenia patria k športu, ale v semifinále sa stretnú zase len tradičné naozaj silné tímy.“
Koho ste si viac želali za semifinálového súpera?
„Kanada hrá podobným štýlom ako Američania. Fínov zas väčšina z našich chlapcov pozná dobre z európskych turnajov. Ja si nevyberám. Som rád, že po vlaňajšej jednogólovej prehre vo štvrťfinále šampionátu so Švajčiarmi si konečne zahrám semifinále. A priznám, že chcem viac. Máme tu veľmi silné mužstvo.“
Čo je to viac?
„Určite finále. Počas prípravy sme netrúsili žiadne medailové reči. Ale keď sme trénovali týždeň na súkromnom štadióne Frantu Kučeru v Letňanoch, v užšom kruhu sme si spontánne sľúbili, že keď už sa k nám pridá Jardo Jágr po ťažkej sezóne, patrilo by sa ostať na turnaji až do konca. Ja som už vtedy myslel na veľké finále.“
