Keď vysoké očakávania prekonajú realitu. Slováci opäť neprekročili svoj tieň

OTTAWA. Jadro čerstvo vypadnutého tímu z MS do 20 rokov je vytvorené z hráčov s rokom narodenia 2005.

Tento ročník bol síce považovaný za horší, ako ten minulý so Slafkovským, Nemcom, Honzekom, Mešárom a spol., stále však kvalitou patril k nadpriemeru, čo Slovensko vyprodukovalo za posledné dve dekády. 

Ako roky predtým, tak aj teraz pred turnajom, bolo možné zachytiť medailové ambície. Tie začali blednúť už v príprave, keď sme s USA a Fínskom prehrali "v dvoch setoch" 2:6 a 0:6.

• Informácie o MS v hokeji do 20 rokov 2025 (prehľad)
• Program, výsledky a tabuľky na MS v hokeji do 20 rokov 2025
• Program a výsledky Slovenska na MS v hokeji do 20 rokov 2025

Tieto zápasy slúžili nielen na vyskúšanie si herných variantov, útokov, ale v našom prípade najmä na prispôsobenie sa medzinárodnej rýchlosti. Väčšina kádra pochádzala z našej extraligy, v ktorej sa hrá pomalší hokej, než na úzkych kanadských klziskách juniorského šampionátu.  

Niekoľko pozitív 

Po príprave pribudol do tímu Dalibor Dvorský, ktorý bol pasovaný za našu najjagavejšiu ofenzívnu hviezdu. Turnaj ukázal, že právom. Vyrastá nám prvý center nielen juniorskej, ale aj mužskej reprezentácie.

Výborné buly, pohotová strela a na svoj vek aj solídna defenzíva. Samozrejme, aj on mal svoje limity a pri preťaženosti niekedy nemal dostatok síl dokorčuľovať súperovu brejkovú situáciu.  

Počas turnaja sa k Dvorskému pridal aj Juraj Pekarčík. Ich spolupráca sa zlepšovala od zápasu k zápasu. Obaja sú draftovaní tímom St. Louis a snáď si ich výkony všimli aj zástupcovia "bluesmanov". Vyrastá im totiž zohraté duo.

Pekarčík bol často motorom i zakončovateľom v Dvorského formácii. Slovenský hokej by z oboch hráčov mohol po dlhé roky ťažiť.  

Výkonmi potešil aj najmladší obranca Luka Radivojevič. Ukázal, že má talent a cit pre hokej. Má dobrú prácu s pukom, nohami a vie si nájsť voľný priestor. Dokazujú to aj rôzne rozšírené štatistiky z MS.

Škoda, že Radivojevič nenarástol ešte o pár centimetrov, i keď v modernom hokeji až tak na výške obrancu nezáleží, stále sa výška pokladá za devízu. Snáď ho nepríjemné zranenie zo štvrťfinále do budúcnosti posilní a nie naopak.  

Posledným pozitívom je bojovnosť tohto tímu. V základnej časti sme mali množstvo zblokovaných striel a napriek obrovským individuálnym chybám sa tím nezlomil. Najmä vo štvrťfinále ukázal, že mal na to skončiť na lepšom mieste, ako to nakoniec dopadlo.

Juniori sa vrátili do zápasu, svojho súpera vysoko prestrieľali, ale trojgólové manko z prvej tretiny už dostihnúť nedokázali. Posledných 40 minút na turnaji, kedy už sme skutočne nemali čo stratiť, sme ukázali, že hokej tento tím hrať vie. Bohužiaľ, už bolo neskoro. 

Negatíva udierali do očí 

Ak si dáte námahu pozrieť si sled gólov, ktoré tento rok náš tím obdržal, budete si myslieť, že sa pozeráte na tím, ktorého teší vyberať puky z vlastnej bránky.

Nezmyselné prepadnutia v útočnom pásme, prihrávky súperom presne na hokejku, kľučky posledného hráča s pukom a mnoho ďalších chýb. Úplné "harakiri" na slovenský spôsob. 

Azda najviac sa v tomto smere vynímal Maxim Štrbák. Od roku 2006 je po Šimonovi Nemcovi a Erikovi Černákovi najvyššie draftovaným obrancom do NHL.

Štvrtýkrát a naposledy reprezentoval našu juniorskú reprezentáciu a keď ho tím najviac potreboval, opäť sklamal.

Minulý rok bol namočený pri rozhodujúcom góle Fínov vo štvrťfinále. Tento rok to zopakoval, avšak namiesto posledného striedania sa to stalo v jeho prvom, keď nezmyselne prihrával naslepo na stred klziska vo vlastnom pásme za stavu 0:0.

Štrbák bol pri niekoľkých ďalších góloch. Najviac si ľudia zapamätajú jeho chybu v zápase s Kazachstanom, keď "namazal" súperovi pri vlastnej presilovke v poslednej minúte zápasu a daroval tak súperovi prekvapujúce vyrovnanie. 

Štrbák sa podobným chýbam v ďalšom priebehu kariéry musí vyvarovať. Inak nebude použiteľný ani do našej extraligy, nieto ešte do NHL. Darmo spravíte sto vecí správne, keď tá 101. vec je taká chyba, ktorá pochová šance celého tímu.  

Ak by podobne hral aj v kluboch, asi ťažko by mal v nich miesto. Otázkou tak je, či mu napríklad neuškodila prítomnosť jeho otca Martina, ktorý v podstate každé Maximove majstrovstvá sveta do 20 rokov absolvoval ako člen tímu.

Tento rok bol konzultantom realizačného tímu. Nie vždy vie prítomnosť blízkeho človeka pomôcť psychike mladého človeka. To, aká bola úloha Martina Štrbáka pri tíme, je už na inú polemiku...

K chybám nášho najvyťažovanejšieho obrancu sa pridávali ďalší, vo štvrťfinále najmä Tomáš Kralovič. Mladý obranca Slovana v čase, kedy sme získavali prevahu v zápase, daroval gól súperovi.

Spomenúť si môžeme aj na ďalšie, ale to by sme museli vymenovať viac ako polovicu tímu, prvú formáciu nevynímajúc. Väčšina gólov do našej siete totiž pramenila z prepadnutia, kedy sa jednotlivec niekde pozabudol a bolo zle. 

Práve na takéto chyby musí realizačný tím reagovať tvrdšie a najmä promptnejšie. Ani na juniorskej úrovni sa nemôže stávať, aby nám v každom zápase chodili súperi do prečíslení tak, ako sa nám to stávalo prakticky po celý turnaj.

Tím sa musí pripraviť tak, aby sa takéto góly nedarovali súperom ako na zlatom podnose. A v tomto smere Ivan Feneš a jeho kolegovia zlyhali. 

Z pohľadu trénera je to hádam najťažšia situácia. Chystáte dva dni svoj tím na súpera, avšak príde jedna chyba v obrane, potom prepadnutie v útoku a zrazu je to 0:2 a zápas sa prakticky ešte ani nezačal.

Napriek tomu sa nedá donekonečna ospravedlňovať vypadnutie vo štvrťfinále. Ivan Feneš koučuje juniorskú reprezentáciu päť rokov a za ten čas sa mu ani raz nepodarilo postúpiť do bojov o medaily. A to mal k dispozícii kvalitu, akú tréneri od zlatých čias slovenského hokeja na prelome milénia nemali. 

Extraligisti sa vytratili 

Mladí hokejisti z našej extraligy sa na medzinárodnom fóre takmer vôbec nepresadili. Najviac to bolo badať na Tomášovi Pobežalovi. Nitriansky útočník patrí k najlepším strelcom "corgoňov", ale na medzinárodnom ľade bol len tieňom hráča z extraligy, ktorý má na svojom konte dvojciferný počet gólov. 

Podobne môžeme hodnotiť aj obrancov z našej extraligy, ktorých rýchlosť rozhodovania stačí na našich klziskách, nebola však dostatočná na medzinárodnom ľade.

Až pričasto sme mohli vidieť neuvážené rozhodnutia obrany pod tlakom súpera. Tie nám vo štvrťfinále zobrali aj poslednú šancu pobiť sa o lepší výsledok na turnaji.