BRATISLAVA. „Prestaňte kňučať a buďte dominantní. Kto sme my z hľadiska územia a kto je Európa? Kto tu má rozhodovať?“
Slová bývalého biatlonového šampióna Alexandra Tichonova vystihujú náladu, ktorá zachvátila ruský šport po rozhodnutí Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).
Tá oznámila, že ruskí ani bieloruskí športovci sa nezúčastnia na Zimných olympijských hrách 2026 – dokonca ani pod neutrálnou vlajkou. Pod FIS spadá viac ako polovica disciplín zimných olympijských hier.
Kým svet vníma tento verdikt ako logický dôsledok ruskej agresie, v Moskve vybuchol hnev.
Tichonov, známy svojou nevyberavou rétorikou, neostal nič dlžný svojej povesti.
Prvé zatvorilo dvere Fínsko
Päť dní pred samotným hlasovaním FIS oznámilo Fínsko, že ruských športovcov nepustí na Svetový pohár v Ruke ani v pozícii neutrálnych pretekárov.
„Rusi nemajú čo hľadať v Ruke, zákaz vstupu zostáva v platnosti,“ citoval šéfku fínskeho zväzu Sirpu Korkattiovú portál Via Sport.
Rozhodnutie Helsínk vyvolalo v Rusku okamžitý hnev – a najhlasnejšie reagoval opäť Tichonov.
„Z tej prekliatej krajiny Fínsko by som spravil Hirošimu. Bola by to lekcia pre ostatných,“ povedal pre Sports.ru.
Následne dodal aj odkaz smerom k vlastným funkcionárom:
„Prestaňte kňučať a buďte dominantní. Kto sme my z hľadiska územia a kto je Európa? Kto tu má rozhodovať?“
Jeho výbušná rétorika sa stala symbolom frustrácie, ktorú cíti väčšina ruského športového sveta – presvedčeného, že sa stal obeťou kolektívneho trestu.
Kremeľ: politický útok
„V Kremli sme sklamaní,“ reagoval hovorca prezidenta Dmitrij Peskov krátko po zverejnení verdiktu.
Rozhodnutie FIS označil za nespravodlivé a čisto politické, pričom zdôraznil, že ruskí športovci by sa nemali stať rukojemníkmi protiruskej hystérie Západu.
Ruské médiá okamžite spustili koordinovanú kampaň. Portály ako RBC, Sport-Express či Vremja písali o rusofóbii, morálnom bankrote Európy a kolektívnom treste pre nevinných športovcov. Západ vraj používa šport ako ďalší nástroj politického tlaku.
Niektoré médiá dokonca tvrdili, že rozhodnutie FIS je výsledkom tlaku Washingtonu a Bruselu. Podľa ruského komentátora Dmitrija Gubernijeva ide o súčasť západného plánu na odstránenie Ruska z medzinárodného športu.
Kremeľ opäť otočil tému smerom k propagandistickému naratívu: nie my sme izolovaní – svet je zaujatý.
Bez Ruska to nie sú hry
Rozhodnutie FIS vyvolalo v ruských športových kruhoch lavínu reakcií. Väčšina z nich sa niesla v duchu rozhorčenia, zranenej pýchy a presvedčenia, že Rusko je obeťou západného sprisahania.
Člen prezídia Ruského lyžiarskeho zväzu Jurij Krianin pre Sportbox.ru vyhlásil: „Olympijské hry bez najlepších športovcov nie sú skutočné. Pravda je na našej strane.“
Podobne reagovala aj olympijská šampiónka v rýchlokorčuľovaní a poslankyňa Štátnej dumy Svetlana Žurovová: „Verila som v zdravý rozum, no Rada FIS je veľmi rusofóbna,“ povedala pre Sport.ru.
Niektorí športovci však zašli ešte ďalej. Veronika Stepanovová, bežkyňa na lyžiach a zlatá medailistka zo štafety na OH v Pekingu, označila rozhodnutie FIS za útok na ruskú identitu.
„Je to jednoduché – Putin je môj prezident a moja krajina má vždy pravdu. Ak ma za to niekto trestá, nech. Toto je cena, ktorú som ochotná zaplatiť,“ povedala.
Podobne sa vyjadril aj tréner národného tímu v behu na lyžiach, Jurij Borodavko, podľa ktorého je celý proces súčasťou pokusu vymazať Rusko z medzinárodného športu.
„Nóri a Fíni si presadili svoje. Ak by sa Rusi mohli zúčastniť, škandinávske krajiny by hrozili bojkotom. Politika vyhrala nad športom.“
Ruskí športovci hovoria jednotným hlasom – nie o zodpovednosti, ale o krivde.
Vojna a šport nejdú dokopy
Zatiaľ čo v Rusku prevládol hnev a obviňovanie, sever Európy prijal rozhodnutie FIS s úľavou – ako potvrdenie, že šport si musí zachovať morálne hranice.
V Nórsku, Švédsku aj Fínsku sa ozvali hlasy, ktoré odmietajú akékoľvek zľahčovanie vojny.
Nórsky šampión Johannes Hösflot Kläbo pre VG.no povedal: „Je to správne rozhodnutie. Kto vedie vojnu, nemá čo hľadať na olympiáde.“
Jeho krajanka Tiril Udnes Wengová to doplnila ešte priamočiarejšie: „Nechceme s nimi ani proti nim súťažiť. Táto vojna stále trvá.“
Zo Švédska zaznel ešte tvrdší tón. Bežkyňa Linn Svahnová vyhlásila, že ak by FIS pustila Rusov na hry, sama by odmietla účasť. „Ak Rusov pustia, ja na olympiádu nepôjdem.“
Podporu rozhodnutiu FIS vyjadrili aj športové zväzy. Prezidentka Nórskej lyžiarskej asociácie Tove Moe Dyrhaugová zdôraznila, že dlhodobé vojnové ťaženie sa nesmie odmeňovať účasťou na olympiáde.
Pre škandinávskych športovcov to nie je politické gesto, ale principiálna otázka: vojna a olympijské ideály nejdú dokopy.
