Od nadávok sa odosobním. Škoda, že ich musí počúvať moja rodina, tvrdí Slovák

Ste rád, že po tom, čo ste sa nezmestili do nominácie na majstrovstvá sveta v hokeji, si zahráte aspoň na hokejbalovom šampionáte?

„Reprezentácia je česť, či je to hokej, alebo hokejbal. Pozvánke som sa potešil a dúfam, že v Pardubiciach dosiahneme dobrý výsledok.“

Na šampionát v hokejbale idete už štvrtý raz. Nakoľko je pre hokejistu náročné, aby sa dostal do záverečnej nominácie?

„Nebol som na predošlých zrazoch a pán tréner Ďuriš mi volal až pred tým posledným. Bol nastavený, že nemám zmluvu, tak nevedel, či so mnou môže počítať. Bol však presvedčený, že mužstvu môžem pomôcť.“

Hokejisti v súčasnosti zaberajú v letnej príprave, ktorú si vy spestríte hokejbalom. Prečo ste sa tak rozhodli?

„Je to pomoc a dobrý doplnok. Každý si myslí, že je to len hokejbal. Nie je to však nič jednoduché. Veľa sa tam behá, je to náročné kondične i fyzicky. Teraz som v druhom týždni silovej prípravy a určite mi šampionát padne vhod hokeja.“

Nebojíte sa prípadného zranenia?

„Zranenie sa môže prihodiť hocikde, či už idem hore schodmi domov, alebo niekde vonku. Nikdy som sa takto na to nepozeral. Verím, že sa to obíde bez zranenia a dopadne to dobre. Som človek, ktorý má rád výzvy a nepozerá sa na to, čo by sa mohlo stať.“

Nedávno ste prestúpili do bieloruského klubu Junosť Minsk. Nový zamestnávateľ vám povolil účasť na turnaji?

„V Minsku o tom vôbec nevedia, nedostal som žiadne povolenie. Zmluva sa mi začína až v júli, takže nič neporušujem a nerobím za ich chrbtom. Zatiaľ som stále voľný hráč.“

Prečo ste sa po troch rokoch v Nitre rozhodli zmeniť pôsobisko?

„Za toto obdobie som získal s klubom všetky medaily. Cítil som, že potrebujem zmenu. Niečo mi nahováralo, aby som skúsil zahraničie. Za Nitrou dvere nezatváram a v budúcnosti sa tam rád vrátim.“

Po sezóne, v ktorej ste patrili medzi najlepších hráčov slovenskej ligy, odchádzate do Bieloruska. Nedostali ste ponuky z kvalitnejších súťaží?

„V hre bolo aj Česko, ale som človek, ktorý má rád všetko na rovinu. V Minsku bolo od začiatku všetko korektné, jasne stanovené podmienky, čo mi v iných ponukách chýbalo. Bol som nastavený, že radšej niečo mať, ako na niečo čakať a byť v neistote. Čakať na zamestnávateľa nie je môj štýl, takže som rád, že to prebehlo hladko.“

Počas finálovej série s Banskou Bystricou vám diváci nadávali do cigánov. Zavážilo to pri vašom odchode do zahraničia?

„Nie je to príjemné.