V posledných rokoch kraľuje slovenskému maratónu Košičan Imrich Pástor. V podstate bez konkurencie. Možno aj preto, keď Jozef Urban ohlásil pred 89. ročníkom MMM útok na domáci titul, brali to aj atletickí experti trošku s rezervou.
KOŠICE. No 26-ročný Bardejovčan vedel, čo hovorí, na čo má natrénované, takže preňho nie je prvenstvo v slovenskom šampionáte až takým veľkým prekvapením.
„V prvom rade som mal taký cieľ, že zabehnem tento maratón pod 2 hodiny 30 minút, takže mojím najväčším súperom na trati bol čas, a aj keď tu bol Imro Pástor, nesústredil som sa na žiadneho reálneho súpera. Jednoducho, bežal som si svoje. Prvú polovicu som sa s ním trošku potiahol, čo mi vyhovovalo, a nastúpil som od 19. kilometra. Počasie ideálne, viacmenej žiadna kríza, bežalo sa mi skvele. Škoda, že pozdĺž trate bolo v druhom kole tak málo ľudí, ale posledné dva kilometre pred cieľom to už ušlo. Energeticky som sa cítil nabitý, len keby som mal nohy trošku viac v poriadku. V podstate som so sebou spokojný, ale verím tomu, že keby som mal s kým bežať, tak by som dal čas ešte o takú minútku dolu.“
Aj samota môže byť na takej dlhej štreke zdatným súperom pre maratónca.
„Veru, druhú polovicu som bežal úplne sám, na trati som už iba obiehal polmaratóncov, to bolo všetko. Trošku mi pomáhal aspoň cyklista, ale hlavné bolo, že som mal svoje občerstvovačky, na každom mieste, kde bolo potrebné. Poučil som sa trošku z problémov, ktoré mala minulý rok Katka Berešová. Takže, som spokojný a rád, že mi to vyšlo.“
((a))
Veril si aj v Košiciach
Rastie v Jozefovi Urbanovi pre Imricha Pástora silný konkurent, alebo je to definitívna výmena stráží v slovenskom maratóne?
„S Imrom sa poznáme z klubu, kde som trénoval osem rokov. Kým ja som teraz už prakticky dosiahol svoj maratónsky vek, on už, dá sa povedať, prechádza do druhej vekovej kategórie, takže myslím si, že je to mladícky nástup z mojej strany. A tento rok, čo sa týka maratónu, som jednoznačne najlepší. Veril som si aj v Košiciach, a dúfam, že o rok alebo dva tu už zabehnem pod 2:20.“
Pre maratónca môže byť ideálny vek taká tridsiatka, a tú bude mať Jozef Urban v ďalšom olympijskom roku...
„Pravda, hovorí sa, že tridsiatka je pre maratónca ideálna, a o štyri roky budú olympijské hry v Rio de Janeiro. Skúsim s tým niečo urobiť. Ak zdravie vydrží, čo je na prvom mieste, dúfam, že sa na olympiádu dostanem. Ako každý športovec aj ja mám sen štartovať na olympiáde, a urobím všetko pre to, aby som sa na ňu prebojoval.“
Už na budúci rok sú majstrovstvá sveta v Moskve.
„Ale zatiaľ si nerobím žiadne plány. Mojím cieľom bolo zabehnúť maratón pod 2:30, čo sa mi splnilo, a už viem, že na to mám. Ďalším cieľom bolo vyhrať majstrovstvá Slovenska, čo sa mi tiež podarilo. A na budúci rok uvidím, aké budú ďalšie plány, zatiaľ o nich ešte neviem nič povedať. Teraz, možno o dva mesiace, pôjdem niekde na dovolenku, a potom uvidíme,“ usmial sa nový slovenský šampión.
