Nesplnil sa jej len jeden sen. Československá legenda oslavuje sedemdesiat

BRATISLAVA. Bývalá popredná svetová skokanka do výšky, expodpredsedníčka Slovenského olympijského výboru (SOV) a expredsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová sa v sobotu 24. septembra dožíva významného životného jubilea - vstupuje medzi sedemdesiatnikov.

Košická rodáčka (za slobodna Faithová) sa do povedomia športovej verejnosti dostala najskôr ako úspešná výškarka.

Začínala v Slávii Košice pod vedením Jána Stopku, v Bratislave ju viedli Jaromír Šimonek (1965 - 1972) a Viliam Lendel (1973 - 1978).

Jej životným úspechom bola bronzová medaila na ME 1969 v Aténach.

Štartovala na dvoch olympiádach - v roku 1968 v Mexico City skončila šiesta a v Montreale 1976 štvrtá. Rovnaké umiestenie si vybojovala na ME 1966 i na Svetovej univerziáde, v oboch prípadoch v Budapešti.

Od roku 1966 utvorila sedem československých rekordov, posledný v roku 1976 mal hodnotu 192 centimetrov a vydržal až do roku 1990.

Bola šéfkou výpravy v Atlante

Po ukončení atletickej kariéry sa vyštudovaná učiteľka telesnej výchovy a biológie na FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave venovala pedagogickej práci ako asistentka na katedre telesnej výchovy Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.

Aktívne sa zapájala do olympijského hnutia, v rokoch 1987 až 1992 bola členkou výkonného výboru Československého olympijského výboru, Klubu československých olympionikov i Československej olympijskej akadémii.

V apríli 1990 zvolili Máriu Mračnovú za predsedníčku Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá bola predchodkyňou SOV.

Na ustanovujúcom zasadnutí SOV 19. decembra 1992 ju delegáti zvolili za podpredsedníčku, pričom v tejto funkcii pracovala nepretržite až do roku 2008.

V nasledujúcich štyroch rokoch (2008 - 2012) bola členka výkonného výboru SOV. Na olympijských hrách v Atlante 1996, kde slovenská výprava štartovala prvý raz pod piatimi kruhmi na letných hrách, bola jej šéfkou.

Vo funkcii predsedníčky viedla organizačný výbor IV. zimného EYOF, ktorý sa v roku 1999 konal v Poprade-Tatrách. Od roku 2013 je čestná členka SOV.

Len nebuďte štvrtí, odkazovala

Mária Mračnová bola od roku 1998 (vo voľbách vtedy v dueli dvoch podpredsedov SOV zvíťazila nad Antonom Ihringom) do roku 2012 predsedníčka SAZ.

Od roku 2013 je čestná predsedníčka SAZ.

Je nositeľkou viacerých významných ocenení - získala titul majster športu (1967), zaslúžilý majster športu (1968), Trofej MOV - Za jednotu olympijského hnutia (1996), Trofej prezidenta MOV (2006), je držiteľkou Medaily Jeana Borotru za celoživotné vystupovanie v duchu fair play, Zlatej medaily STU (2006), Medaily ministra kultúry SR za rok 1996 a je členkou Siene slávy slovenskej atletiky (2013).

"Nesplnil sa mi jeden športový sen, veľmi som chcela získať olympijskú medailu. V Montreale 1976 som k nej bola blízko. Po mojom prvom pokuse na 191 centimetrov zostala latka na stojanoch, zaznel potlesk, no vzápätí spadla. Zopakovalo sa to aj v druhom pokuse. Keby som 191 cm zdolala, vrátila by som sa domov s medailou," uviedla jubilantka Mária Mračnová.

"Za cenný olympijský kov by som vymenila aj medailu z ME v Aténach. Olympijská medaila je najviac, čo môže športovec dosiahnuť. Keď som v čase šéfovania našej atletike vyprevádzala pretekárov na rôzne šampionáty, neraz som im vravela - len nebuďte štvrtí, to umiestenie bolí asi najviac,“ dodala.

V súčasnosti pôsobí ako predsedníčka Olympijského klubu Bratislava aj predsedníčka komisie SOV Ženy a šport.