BRATISLAVA. V jednu novembrovú noc prevratného roku 1989 – keď rumunský režim komunistického diktátora Nicolaea Ceausesca už len chabo odolával reformnej vlne a rúcal sa – sa za hmly ako v akčnom filme zakrádala skupinka mladých utečencov k rumunsko-maďarskej hranici.
Medzi nimi aj mladá 28-ročná sympatická žena v džínsoch a v koženom kabátiku. Sotva by niekto tušil, že jej športová sláva sa nebies dotýkala. A že v olympijskom roku sedemdesiatšesť ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta!
Miss desať.
Z hviezdy sa stala žena na úteku
V roku 1975 sa trinásťročná (!) Nadia Comaneciová predstavila v nórskom Skiene hneď ako štvornásobná majsterka Európy aj s absolútnym titulom vo viacboji, a to v kvalitnom súboji so sovietskou exkráľovnou Ľudmilou Turiščevovou.
V roku 1976 sa stala ústrednou postavou olympiády v Montreale – tri zlaté (viacboj, bradlá, kladina).
V roku 1977 dominovala vo viacboji na európskom šampionáte v Prahe. Obhájila tituly vo viacboji a na kladine, ale v priebehu súťaže prišiel telefonický príkaz z Causescovho paláca a nahnevaný tréner Béla Károly musel na pokyn rumunského veľvyslanca odvolať výpravu na protest za nízke známky.
V roku 1978 získala prvý titul majsterky sveta (kladina), keď sa predtým trápila s váhou a zhodila 12 kíl.
V roku 1979 prišiel tretí titul majsterky Európy vo viacboji a v preskoku a prvý titul majsteriek sveta Rumuniek v súťaži družstiev. Žiaľ, infekciu v zápästí, ktorá ju postihla na svetovom šampionáte, museli operačne zlikvidovať, čo ju donútilo odstúpiť.
„Aspoň sa raz poriadne najem,“ vyhlásila v nemocnici.
V roku 1980 skončila na moskovskej olympiáde celkovo druhá (pád z bradiel ju obral o absolútny titul), ale so zlatom na kladine a v prostných.
V roku 1984 jej Juan Antonio Samaranch odovzdal Olympijský rad (o dvadsať rokov neskôr pribudol ďalší).
A v roku 1989 to bola žena na úteku.
