Zimujú na siedmom mieste v lige, kde jeden nováčik vedie a iný je posledný

ŠTÚROVO. Za čias JUHCELPAP-u tvrdili muziku v tretej lige, dnes sú stabilným štvrtoligistom.

Kým voľakedy obliekali čierno-biely dres s červeným kohútom na hrudi napríklad aj vyberaní vojaci skoro z celého Slovenska, v jesennej časti štvrtej ligy Juhovýchod ZsFZ nastupovali takmer výlučne s vlastnými odchovancami.

Štvrtoligista od Dunaja skončil vo vlaňajšej neúplnej sezóne na šiestom mieste, teraz zimuje siedmy a na reorganizačnú čiaru mu chýbajú štyri, možno až osem bodov.

V súťaži, kde jeden nováčik Gabčíkovo zimuje bez prehry prvý a iný z Tvrdošoviec je posledný, dosiahli Štúrovčania v pätnástich jesenných kolách vzácne vyrovnanú bilanciu. Päť zápasov vyhrali, päť remizovali a päť prehrali a aj celkové skóre majú tesné 26:25.

Štúrovo malo zaujímavý záver jesene, keď šesť kôl pred jej koncom zdolalo doma nováčika Tvrdošovce 4:0, aby týždeň nato prehralo u iného nováčika v Gabčíkove 5:0 a potom už neprehralo ani raz. Pri Dunaji remizovalo s FC Pata (1:1), potom zvíťazilo vo Dvoroch nad Žitavou 2:1 a doma s Nesvadmi 6:1, no a v poslednom zápase roka priviezli Štúrovčania bod zo Šiah (1:1).

„Kornel Saláta má stále platnú profesionálnu zmluvu s druholigovým Komárnom, ale ak by sa raz rozhodol vrátiť domov do Štúrova, budeme veľmi radi,“ hovorí hrajúci manažér MŠO Štúrovo Tamás Bábsky (36), ktorý aj trénuje štvrtoligový dorast a ktorý má dokonca skúsenosť s futbalom na Cypre, kde pred 14 rokmi hrával za treťoligový Digenis Oroklinis F.C. a dodnes na to obdobie rád spomína.

Prioritou Štúrova je výchova vlastných hráčov, v jeseni hralo áčko takmer výlučne s vlastnými odchovancami. Ako sa vám to podarilo docieliť?

Pre nás je najdôležitejšia kvalitná práca s mládežou. Z aktuálneho 25-členného kádra neprešli aspoň niektorou zo štúrovských mládežníckych kategórií iba dvaja hráči. Som presvedčený, že robiť futbal na tejto úrovni je možné jedine s odchovancami klubu. Jednoznačne je potrebné dávať šancu vlastným mladým hráčom, aby nabrali cenné skúsenosti v relatívne solídnej súťaži, a to bez akéhokoľvek tlaku. My nevidíme dôvod posilňovať mužstvo napríklad hráčmi zo susedných krajín, pretože máme dostatok talentovaných futbalistov. Treba im len postupne dávať šancu, aj keď výkon niekedy nie je ideálny.

Popri funkcii manažéra trénujete dorast. Koľko súcich dorastencov sa dá v desaťtisícovom Štúrove posúvať každú sezónu do štvrtoligového mužského tímu?

Vždy to závisí od samotného hráča. Hlavne on musí chcieť zabojovať o svoje miesto v kabíne a na ihrisku. Boli aj ročníky, z ktorých sa nám nepodarilo posunúť medzi mužov ani jedného, v aktuálnej sezóne sa však na ihrisko dostalo až 12 hráčov vo veku od 17 do 20 rokov. Je veľmi dôležité, aby ich kabína prijala a pomáhala im pri aklimatizácii. Mladíci musia zvládnuť povestný prechod z dorastu k mužom aj po psychickej stránke. Opakujem, starší hráči im musia pomáhať na ihrisku aj mimo neho.

Muži zimujú na siedmom mieste štvrtej ligy, ako hodnotíte jeseň?

Pravdou je, že výkony niektorých hráčov boli kolísavé, to je však v tak mladom veku normálne. Našim oporám sa zase nevyhýbali zranenia, čo malo vplyv na zloženie základnej zostavy hlavne v domácich zápasoch. V ideálnej zostave, keď bol každý k dispozícii sme hrali asi len štyrikrát. Aj preto si myslím, že bodovo sme mali na viac. Mrzia nás hlavne prehry vo Veľkom Mederi a doma s Neded. Potrebujeme byť psychicky odolnejší a musíme popracovať aj na koncentrácii hráčov od prvej do poslednej minúty. Verím však, že časom to príde a naše výkony sa ustália.

Súťaž nezačala pre vás zle, doma ste zdolali Kolárovo 1:0, remizovali 2:2 s kvalitnými Tovarníkmi, medzitým doviezli bod z Kovariec (1:1). Vládla v auguste spokojnosť?

Môžem povedať, že áno. Vtedy sme boli spokojní hlavne s prístupom hráčov, pretože po vlaňajších komplikáciách s pandémiou nebolo ľahké sa znovu rozbehnúť v zaužívanom rytme. Nasadenie a tempo hry boli obrovské v oboch domácich zápasoch, bojovalo sa až do konca a podarilo sa nám v nich získať štyri body.

V Kovarciach to však bolo o inom, dlho sme sa na ihrisku hľadali, viazla nám kombinácia a nepodali sme optimálny výkon. Každý bod z vonku ale poteší.

Tovarníky u vás najskôr otočili na 2:1, aby desať minút pred koncom vyrovnal na konečnú remízu Krisztián Saláta, ktorý mužstvo vedie ako hrajúci tréner spolu s Jánom Ujvárim. Mali ste s Tovarníkmi namále?

Osobne si myslím, že to bola spravodlivá remíza. Zápas s Továrnikmi bol kvalitný a vo vysokom nasadení od samého začiatku. V prvom polčase sme boli lepším mužstvom, bojovalo sa o každú loptu a do vedenia sme šli po góle Denisa Kiáneka. Na začiatku druhého polčasu však prišlo zaváhanie a po nedorozumení v zadných radoch sme si strelili vlastný gól. Neskôr prišlo vylúčenie u hostí, ale napriek tomu šli do vedenia práve oni. Remízu nám však v závere, našťastie, zachránil Krisztián Saláta.

Váš hrajúci tréner Krisztián Saláta je bratom exreprezentanta Kornela Salátu, neskúša ho už „stiahnuť“ domov, odkiaľ pred rokmi vyletel na ligovú scénu? Čo by ste povedali na stopérsku dvojicu Kornel Saláta, Krisztián Saláta?

Asi každý klub by sa potešil, ak by mal vo svojich radoch takýchto futbalistov. Kornel býva v Štúrove, často si snami aj zatrénuje, ale momentálne má platnú zmluvu s druholigovým Komárnom. Je na ňom, dokedy bude chcieť pôsobiť ako profesionál a ak sa rozhodne raz vrátiť do Štúrova, budeme veľmi radi.

Štúrovo prehralo doma so silnými Kozárovcami (2:0), ale aj s deviatym Nededom 3:1. Mrzelo to?

Mrzela nás hlavne prehra s Nededom, pretože v tomto zápase sme nemohli byť spokojní s výkonom asi ani jedného hráča. Vyslovene nám chýbalo nasadenie a túžba po víťazstve. Na takéto výkony a v domácom prostredí sme naozaj neboli zvyknutí. Dokonca, bol to náš najhorší výkon za posledných pár rokov.

V stretnutí s Kozárovcami to bolo naopak, pretože sme boli možno až príliš namotivovaní a nepomáhalo to. Zlyhávali sme v koncovke, boli z toho nervózni a útočili sme pomaly všetkými desiatimi. A práve nato hostia čakali. Kozárovce od začiatku bránili veľmi kompaktne a čakali na svoje šance, ktoré aj prišli v samých záveroch prvého aj druhého polčasu. Vyhrali zaslúžene.

V 13. kole ste dokázali otočiť vo Dvoroch v závere na konečných 2:1, hneď nato v 14. zase doma s Nesvadmi dokonca na 6:1. Aké to boli zápasy?

Boli to zápasy, ktoré ukázali, ako veľmi chceme víťaziť. Ukázali tiež charakter mužstva, pretože v tom čase sme sa v tabuľke pohybovali až okolo desiateho miesta. V oboch prípadoch však išiel súper do vedenia 1:0, čo nás poznačilo a boli sme nervózni. Potrebné vtedy bolo, aby mužstvo niekto nakopol a zobral zodpovednosť na seba. Vo Dvoroch to boli v posledných desiatich minútach Denis Kiánek a Krisztián Saláta. Prvý vyrovnal a druhý strelil dokonca v posledných minútach víťazný gól.

Proti Nesvadom to boli zase Peter Molnár, Denis Kiánek či Tomáš Varga, ktorí svojimi gólmi a hlavne dobrou hrou rozhodli o víťazstve.

V poslednom jesennom kole strelil René Dibúz v Šahách svoj jediný jesenný gól a zabezpečil mužstvu remízu 1:1. Dostal v kabíne pochvalu?

Pochvalu jednoznačne dostal. René hral v tom zápase naozaj dobre a svoj výkon okorenil pekným gólom. Bol rozdielovým hráčom, hra mu chutila, nabehal toho strašne veľa a bol silný na lopte. V Šahách je ťažké vyhrávať, no my sme tam mali tri body na dosah. Dodnes nás môžu mrzieť nepremenené šance...

Doma s nebezpečnou Patou ste remizovali 1:1, pričom oba góly padli z pokutových kopov. Boli?

Rozhodca ich zapískal, tak asi boli.

Reorganizačná čiara sa môže posunúť aj na piate miesto. Pokúsi sa Štúrovo oň zabojovať?

Našim cieľom je skončiť nad čiarou aj keď nie je isté, kde sa tá pomyselná čiara zastaví. Bojovať však budeme až do konca. I keď je naše mužstvo značne omladené, kvalitu jednoznačne má a preto umiestnenie v prvej päťke nie je pre nás vôbec nereálne. Prehnaný tlak však na hráčov nevyvíjame, aby sme tým skôr neuškodili. Vychádzať to musí z kabíny a hlavne hráči musia chcieť skončiť čo najvyššie.

Peter Molnár, Denis Kianek, Nikolas Ďuráč a Tonáš Varga strelili po štyri góly. Taký Peter Molnár mával lepšie štatistiky...

Momentálne nemáme klasického strelca, ktorý by dal povedzme viac ako desať gólov za pol sezóny. Máme to však rovnomerne rozložené, čo je veľmi dobré. Je pravda, že Peťo Molnár mával lepšie štatistiky, ale ešte nie je koniec sezóny a ja som presvedčený, že na sebe ešte zapracuje. Stále je pre nás veľmi dôležitý, aj keď gólovo teraz až tak produktívny nie je, ako býval predchádzajúce sezóny. Jeho nasadenie a bojovnosť v zápasoch je však stále ohromná. Ako správny kapitán je príkladom v kabíne a aj na ihrisku. Pracovne však mal toho veľa, často robí aj cez víkendy a niekedy zápasy jednoducho nestíha. Som si ale istý, že aj v strieľaní gólov ešte nepovedal posledné slovo.

Najlepší a najslabší výkon?

Ako som už spomínal, najslabší bol ten domáci proti Nededu, s ktorým sme prehrali 3:1. Naopak, najlepší výkon sme podali doma proti Hurbanovu, keď sme šli do vedenia hneď v prvej minúte a do polhodinky bolo 3:0. Nakoniec sme zvíťazili 3:1 a zápas mali pod kontrolou.