Bitka v Piešťanoch a risk TSN. Z turnaja juniorov je odvtedy trhák

EDMONTON, BRATISLAVA. Pre Kanadu to bude jedna z top športových udalostí roka (bez irónie, hoci z neho uplynulo len zopár dní).

Ani v Rusku to nenechá ľahostajnými tisíce športových priaznivcov a zvyšok sveta si aspoň vychutná hokejovú delikatesu.

Semifinále majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov v Edmontone medzi domácou Kanadou a Ruskom (od polnoci z pondelka na utorok na ČT sport) bude patriť k vrcholom turnaja a bude ďalším súbojom odvekých rivalov.

Hokejové majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov mali punc oficiálneho podujatia prvý raz v roku 1977, keď sa hralo vo Zvolene a Banskej Bystrici.

Odvtedy sa uskutočnilo 44 šampionátov, dve najsilnejšie hokejové veľmoci si podelili 31 titulov - Kanada ako najúspešnejšia krajina získala 18, kým Rusko (alebo v minulosti Sovietsky zväz či Spoločenstvo nezávislých štátov) 13.

V prvých rokoch pútal šampionát v Kanade iba malú pozornosť. Všetko však zmenili dva momenty. Zápas, ktorý vošiel do hokejových dejín ako Bitka v Piešťanoch a angažovanie sa kanadskej televízie TSN

Na ľade lietali päste

Aj na prelome rokov 1986 a 1987 sa o juniorský titul súperilo na slovenských zimných štadiónoch v Nitre, Topoľčanoch, Trenčíne a Piešťanoch.

Práve v kúpeľnom meste sa hral posledný zápas turnaja medzi Sovietskym zväzom a Kanadou.

Mladíci v tom čase nereprezentovali iba dve hokejové veľmoci, ale aj dva rozdielne politické svety.

Zápas bol od začiatku plný emócií, nečistých zákrokov a provokácií. Piešťanský ľad pripomínal sud s pušným prachom a čakalo sa len na to, kto zapáli iskru.

V 34. minúte sa do seba pustili Šesterikov so Sanipassom, Kostičkin vzápätí sekol hokejkou Fleuryho a strhla sa azda najväčšia hromadná bitka v hokejových dejinách. Bilo sa takmer všetko, čo malo nohy a ruky.

"Bola to doslova športová vojna. Hráči sa bili hlava-nehlava. Keď som sa neskôr dostal do priestorov šatní, videl som ako tímoví lekári ošetrovali škaredé zranenia – roztrhnuté obočie, rozbitú hlavu, porezanú ruku," spomínal pred rokmi Jaroslav Lušňák, dlhoročný hokejový funkcionár.

Terajší prezident ŠHK 37 Piešťany pomáhal v pamätnom súboji rivalov trestomeračom a celé dianie sledoval z bezprostrednej blízkosti.

Do hromadnej bitky sa zapojili takmer všetci hokejisti, s výnimkou dvoch brankárov (zato náhradní sa navzájom tĺkli). Na kanadskej striedačke zostal ešte útočník Pierre Turgeon, hoci ho tréner tiež posielal do boja.

Spoluhráči mu to potom pekne osladili – po bitke v šatni, aj neskôr v knihe hokejového publicistu Garea Joycea s názvom When the Lights Went Out (Keď zhasli svetlá). Turgeona označili viacerí za zbabelca. Budúca hviezda, ktorá napokon odohrala v NHL 19 sezón, mala vtedy len 17 rokov.

Rozhodca v kabíne fajčil

Na ľade sa zatiaľ vytvorilo niekoľko dvojičiek, ktoré zvádzali urputný boj. Vladimir Konstantinov uštedril Gregovi Hawgoodovi taký silný úder hlavou, že mu zlomil nos.

Brendan Shanahan to v knihe popísal ako „najsilnejšiu hlavičku, akú kedy videl“. Rozhodca Ronning s asistentmi Gorskim (Poliak) a Pomoellom (Fín) rezignovali a zamierili do útrob štadióna. Nór Ronning v kabíne fajčil.

Piešťanský štadión sa zrazu ponoril do tmy.

„Neviem, kto prikázal vypnúť svetlá, či šéf IIHF Günther Sabetzki alebo niekto z organizačného výboru. V každom prípade to nebolo šťastné. Mohlo sa čokoľvek stať – bitka na ľade už ustávala, ale v hľadisku boli nervózni ľudia,“ dodal Lušňák.

Sovietsky zväz i Kanadu vylúčili z turnaja a neobjavili sa ani v konečnej tabuľke – akoby by na šampionáte ani nehrali.

V Kanade vyvolali piešťanské udalosti veľký ohlas. Delegát kanadskej výpravy na MS Dennise McDonalda hovoril ešte v útrobách štadióna pre kanadskú televíziu CBC o hokejovej tragédii.

Väčšina kanadskej verejnosti však hráčov podporovala a majiteľ Toronta Maple Leafs Harold Ballard nechal pre nich zhotoviť špeciálne zlaté medaily.

Televízny turnaj

Aj pod vplyvom ohlasov na pamätný zápas v Piešťanoch sa kanadská televízna spoločnosť TSN v roku 1991 rozhodla odkúpiť vysielacie práva na hokejový šampionát dvadsiatok.

Urobila tak s rizikom, že Kanaďania budú popri konzumácii vianočného moriaka naďalej radšej sledovať zápasy amerického futbalu než juniorský hokej v neatraktívnom vysielacom čase (keďže sa hralo prevažne v Európe).

Zaúradoval však kanadský patriotizmus, veľkým bonusom bola kanadská zlatá séria v rokoch 1993 až 1997 (a potom ďalšia v rokoch 2005 až 2009) a z turnaja sa stala veľká televízna udalosť.

Finálové zápasy lámali rekordy sledovanosti, v roku 2017 si bitku o titul medzi USA a Kanadou aspoň na chvíľku pozrelo vyše 11 miliónov Kanaďanov, čo je takmer tretina populácie.

Z posledných 20 turnajov sa osem uskutočnilo v Kanade a ďalšie tri v USA, čo garantuje prenosy v atraktívnych vysielacích časoch (pre zámorské publikum). TSN zakúpila vysielacie práva až do roku 2034.

Veľavravný je aj divácky záujem. V Kanade sa hrá väčšina zápasov vo veľkých arénach, kde pôsobia (alebo kedysi pôsobili) tímy NHL a organizátori nemajú problém zaplniť hľadisko aj na zápasy, v ktorých sa nepredstaví domáci tím.

Vyjde Rusom odveta za Ostravu?

Odvekí rivali sa minulý rok na turnaji v Česku stretli dvakrát. V skupine triumfovali Rusi jednoznačne 6:0.

Vo finále viedla mladá zborná v tretej tretine 3:1, ale Kanada predviedla skvelý obrat a po víťazstve 4:3 oslavovala titul.

Boli pri tom aj obaja muži, ktorí vedú tímy na turnaji v Edmontone. Andre Tourigny aj legendárny Igor Larionov pôsobili minulý rok v pozícii asistentov.

Kanada prešla až do semifinále bez zaváhania. Vyhrala všetky štyri zápasy v skupine a vo štvrťfinále zdolala Česko, hoci mala menej striel na bránku.

Rusi v skupine nestačili na Čechov (0:2), ale zdolali silných Američanov a pretrhli aj famóznu švédsku víťaznú šnúru v zápasoch v základnej skupine.

Kanadský brankár Devon Levi, ktorý nastúpil vo všetkých stretnutiach, inkasoval zatiaľ iba tri góly - všetky v presilovke súpera (a jeden aj v zápase proti Slovensku).

Pre zámorských expertov bude Levi a jeho forma jeden z kľúčových faktorov mimoriadne sledovaného semifinále.

Milovníci štatistík však upozorňujú na ďalší fakt - v posledných dvoch zápasoch Kanada nevyužila ani jednu zo šiestich presiloviek a na celom turnaji len päť zo šestnástich (ale všetky proti Nemcom a Švajčiarom).

Ani Rusi v tejto štatistike nevynikajú (využili 4 z 13 presiloviek), ale početnej nevýhode hrajú výborne - v 17 oslabeniach inkasovali zatiaľ jediný gól.