Keby sme hrali ako kedysi, s Čechmi prehráme 0:8, tvrdí expert

Slovenský tím bol pár sekúnd od víťazstva nad Českom, ale napokon prehral po predĺžení. Prečo?

„Je to obrovská škoda. Pôjdem proti prúdu a skúsim hodnotiť z pozitívnej stránky. Väčšinu času sme dodržiavali systém, ktorý sme mali. Góly, ktoré sme dostali, nevyplynuli z českého tlaku. Obranné pásmo sme mali dobre pokryté, nepúšťali sme Čechov do priestoru pred bránkou, odkiaľ góly väčšinou padajú. Veľmi dobre sme ich vytláčali.

Česi síce trávili čas v našom pásme, ale popri mantineli, po rohoch. Z tlaku si nevytvárali vyložené šance. A keď už aj prišli, brankár Čiliak bol famózny. Horšie bolo, že sme si nepokrývali ich rýchlosť. Nechali sme hráča v plnej rýchlosti, aby sa dostal až k našim obrancom. Tak padol druhý aj tretí gól. To sa veľmi ťažko bráni. Pri prvom góle Čechov zase nastala situácia, ktorej sa v Amerike hovorí panic button.“

Čo to znamená?

„Stlačil sa gombík paniky. Chyba Laca Nagya pri prvom góle vyplynula z viacerých vecí. Bola to situácia, keď sme mali puk pod kontrolou. Hráči sa stavali do priestoru, kde mohli dostať prihrávku, mali ofenzívne zmýšľanie.

Potom sme stratili puk a dostať sa z ofenzívneho zmýšľania do defenzívneho je ťažké. Najprv sme strojili hráča, ktorý mal puk. Ten ho prihral ďalšiemu a všetci traja naši hráči sa premiestnili na neho. Ten ho prihral tretiemu pred bránkou a to už naši nemohli stihnúť. V tom momente ide všetka taktika bokom, hráči konajú impulzívne, idú do paniky a snažia sa získať puk späť. Dvakrát sme strojili hráča, ktorý mal puk, hoci tá situácia bola vlastne traja proti trom.“

Čo sa vám na hre slovenského tímu nepáčilo?

„Keď nás Česi dostali pod tlak, akoby sme zabudli na jednoduchosť, ktorú tréner Craig Ramsay káže a ktorú sme videli v prípravných zápasoch. Keď sme boli možno 30 - 40 sekúnd pod tlakom a konečne sme puk krvopotne získali, zaviezli sme ho naspäť za našu bránku. Snažili sme sa ho podržať namiesto toho, aby sme ho dostali do stredného pásma. Tým tlak nezvládneme.

Keď som v sedemnástich odchádzal do zahraničia, tak to bolo veľké – nie, nie. To sa nikdy nesmelo, zobrať puk a ťahať ho za vlastnú bránku. Jediné, čo tým dosiahnete, je, že súper má možnosť vystriedať a znova nás napadnúť. Tlak, pod ktorým ste, neuvoľníte. A my sme to robili stále viac.

Čím boli Česi viac v tlaku, tým sme viac zabúdali na jednoduchosť a priamočiarosť. Aj skúsení obrancovia ako napríklad Domino Graňák, to spravili viackrát. Držali sme puk na hokejke o dve sekundy dlhšie, ako sme mali. Namiesto toho, aby sme prihrali spoluhráčovi, ktorý by ho dostal do stredného pásma. To sa nám stávalo v celej druhej i tretej tretine.“

Česi boli oveľa aktívnejší v útoku, mali oveľa viac striel. Vyplynulo to z toho, že Slováci väčšinu zápasu viedli a sústredili sa na udržanie výsledku, alebo zápas súperovi prenechali?