Najrýchlejší Slovák: Možno sa budete smiať. Atletiku robím na Božiu slávu

Mali ste k športu blízko už od detstva?

„Od šiestich rokov som hrával futbal za SDM Domino. Vydržal som do štrnástich. Dva roky som sa súčasne venoval futbalu i atletike. K športu ma rodičia viedli už v detstve, často sme chodievali lyžovať. Vždy som mal talent na šport. Nechcem, aby to znelo namyslene, tak skôr napíšte, že som sa odmalička vedel hýbať.“

Už ako malý chlapec ste boli zo všetkých najrýchlejší?

„Je taká historka. Mal som štyri roky a zúčastnil som sa na hodovom behu, kde som skončil posledný. Bežal som s otcom a strašne som plakal. Rýchlosť sa u mňa začala rozvíjať postupne.“

Kedy ste zistili, že máte vlohy na rýchlosť?

„Pri futbale. Hrával som obrancu a vždy som si nechal útočníka utiecť, aby som ho v poslednej chvíli dobehol. Potom sa ma otec raz spýtal, či nechcem skúsiť atletiku.“

Mladí futbalisti snívajú o hviezdnej kariére. U vás to neplatilo?

„Nebol som príliš technický typ. Vedel som rýchlo behať a vypichnúť loptu. Tušil som, že vo futbale to nedotiahnem ďaleko. Postupne ma prestával baviť, lebo som viac sedel na lavičke ako hrával. To ma nenapĺňalo a atletika mi ponúkala lepšie možnosti.“

Sú atletické tréningy náročnejšie ako futbalové?

„Musel som si zvyknúť na vyššiu záťaž, keďže som mal zrazu o tri až štyri tréningy týždenne viac. Mal som svalovicu a stále ma niečo bolelo. Pri futbale som behal z miesta na miesto. V atletike je to viac cielené a určite tvrdšie. Párkrát sa mi stalo, že som sa na tréningu aj povracal.“

Trénerka Naďa Bendová priznala, že na začiatku to mala s vami veľmi náročné. Prečo?

„Pre moju povahu.