Zákon o športe: Ministerstvo neodporúča zaviesť odvodovú výnimku

KOŠICE. Súčasný stav v slovenskom klubovom športe je azda najalarmujúcejší od vzniku samostatného štátu.

V priebehu uplynulých týždňov oznámili koniec svojej činnosti košické basketbalové kluby, ženský Good Angels a mužský KB, existenčné starosti spomínalo aj vedenie hádzanárok Michaloviec či ďalších klubov.

Spoločný menovateľ je rovnaký – uplatnenie zákona o športe v praxi.

Zákon o športe síce platí už od roku 2016, ale kluby sa obávajú jeho výkladu od 1. januára 2019.

Od budúceho roka totiž profesionálni športovci stratia štatút súkromne zárobkovo činných osôb (SZČO) a stanú sa zamestnancami klubov.

Predstavitelia klubov hovoria o výraznom náraste výdavkov, odhadom až o 50 %, čo považujú za likvidačné.

Šport je špecifický, výnimka inde funguje

Denník Korzár prednedávnom priniesol rozhovor s uznávaným športovým právnikom Petrom Sepešim, ktorý bol poverený vedením mikrotímov pri tvorbe zákona o športe.

Sepeši vysvetlil, že podľa Zákonníka práce ide v prípade profesionálnych športovcov o znaky závislej práce (je tam evidentný vzťah nadriadený – podriadený), čo musí byť ošetrené pracovnoprávnym vzťahom.

Ako SZČO môžu byť vedení ľudia, ktorí robia sami na seba.

Problém klubov s nárastom výdavkov je podľa neho možné riešiť odvodovou výnimkou, tak to funguje v mnohých štátoch. Na základe toho, že profesionálny šport je špecifická oblasť výkonu práce, trvajúca krátky čas.

Odvodovú výnimku je možné uskutočniť cez zmenu zákona o sociálnom poistení.