SAN REMO, BRATISLAVA. Monumentálna klasika Miláno – San Remo bola donedávna v znamení dominancie elitných šprintérov.
V rokoch 2014 až 2016 postupne triumfovali Alexander Kristoff, John Degenkolb, Arnaud Démare a víťazstvo vo svojej zbierke má napríklad aj Mark Cavendish.
V posledných piatich sezónach ale vyšli šprintéri naprázdno. Na najvyššom stupienku ich nahradili pretekári s dynamickým nástupom v stúpaní, kvalitnými schopnosťami v zjazde aj potrebnou gurážou.
Na záver bol dobre pripravený
Najdlhšie preteky cyklistickej sezóny tradične ponúkajú kľúčové momenty počas stúpania na Poggio. Ide sa v ohromnom tempe s jasným cieľom - čo najviac unaviť šprintérov, alebo ich nechať ďaleko za sebou.
Počas 112. ročníka Miláno – San Remo to v mnohých prípadoch vyšlo. S odstupom prišli do cieľa Pascal Ackermann, spomenutý Démare či úradujúci víťaz bodovacej súťaže na Tour de France Sam Bennett.
Jeden šprintér sa však dokázal udržať všetkých favoritov.
Austrálčan Caleb Ewan predviedol vynikajúci výkon a prekvapil aj mnohých odborníkov. Na Poggiu ustál nástup majstra sveta Juliana Alaphilippa a keď nastúpil favorizovaný Wout van Aert, bol hneď za jeho zadným kolesom.
Akoby takéto situácie zažíval pravidelne, vôbec nepanikáril. Všetko zvládol bez problémov, hoci mal v nohách takmer 300 kilometrov.
"Vedel som, že som v dobrej forme. Koncentroval som sa na tieto preteky a snažil sa zlepšiť v stúpaniach. Niekoľkokrát som trénoval možné scenáre na Poggiu.
Vedel som, že keď prídu útoky, budem schopný udržať sa," cituje Ewana web cyclingnews.com.
Ewan: Som sklamaný, no nič si nevyčítam
Len 167 centimetrov vysoký Austrálčan patrí medzi najlepších šprintérov v profesionálnom pelotóne. V kariére dosiahol už 47 víťazstiev, z toho päť na Tour de France a tri na Giro d'Italia.
V záverečnej skupine bol jediným zástupcom tímu Lotto Soudal. Nastolenému tempu nestačil Belgičan Tim Wellens alebo víťaz ostatných štyroch cyklistických monumentov Philippe Gilbert.
Rodák zo Sydney mal skvelú pozíciu, v skupine nebol lepší šprintér.
Všetkých však prekvapil nástupom tri kilometre pred cieľom Belgičan Jasper Stuyven a dosiahol životný úspech. Pre Ewana zostalo druhé miesto.
"Som sklamaný, no nič si nevyčítam. Musel som čakať na šprint. Nie som najsilnejší pretekár, aby som pokrýval všetky útoky. Musel som byť trpezlivý a dúfať, že sa to spojí," povedal Ewan.
"Jasper je veľmi rýchly. Keď som začal šprintovať, vedel som, že to bude tesné, ale napokon to nestačilo," dodal 26-ročný Austrálčan.
Na Miláno – San Remo skončil na druhom mieste už druhýkrát.
V roku 2018 takisto uspel v šprinte hlavnej skupiny, ale vtedy pred ňou finišoval s rukami nad hlavou Talian Vincenzo Nibali.
Cieľom je zelený dres
Ewan svojim výkonom naznačil veľký potenciál. Doposiaľ platilo, že v typických rovinatých etapách je rýchlejší ako Peter Sagan. V sobotu však ukázal, že čoskoro mu môže byť veľkým súperom aj v etapách vo zvlnenom teréne.
V januári povedal, že v sezóne 2021 sa chce predstaviť na všetkých troch Grand Tour a v každej z nich dosiahnuť etapové víťazstvo. Pokiaľ bude zdravotne fit a udrží si formu, javí sa to ako reálny cieľ.
Nemusí však zostať len pri čiastkových úspechoch.
"Tour ponúka tento rok viac šancí pre šprintérov, čo je moja príležitosť. V predošlých rokoch som nebojoval o zelený dres, ale sústredil som sa len na etapové víťazstva. Teraz je mojím cieľom získať ho," povedal pre Net Nieuwsblad.
Podľa portálu procyclingstats.com by sa mal Ewan najbližšie predstaviť na pretekoch Scheldeprijs, kde obhajuje víťazstvo. Vlani v šprintérskom dojazde zdolal Niccola Bonifazia a Bryana Coquarda.