MS v hokeji 2026: Bývalý obranca Milan Tekel sa presadil vo Švajčiarsku

Do Fribourgu sme dorazili vo štvrtok. Stojíme na prázdnej tribúne BFC Arény a obzeráme si miesto, kde sa bude onedlho súperiť o body na majstrovstvách sveta v hokeji.

V tom si nás všimne dobrovoľník Benoit. Pýta sa, odkiaľ sme. Keď odvetíme, že sme zo Slovenska, poteší sa.

Informácie o MS v hokeji 2026 (prehľad)

„Poznám jedného trénera zo Slovenska, trénuje moje deti v hokejovom klube v Ženeve," hovorí.

O dva dni neskôr sa stretávame s Benoitom a trénerom Milanom Tekelom vo fanzóne pred štadiónom.

Bývalý hokejista vysvetľuje, ako sa na začiatku milénia dostal do Francúzska a napokon usadil vo Švajčiarsku. Toto je jeho zaujímavý príbeh.

Z Liptova do Dijonu

Milan Tekel pochádza z Liptova. Jeho rodisko je dôležité, pretože v polovici 90-tych rokov rozhodlo o tom, prečo si nakoniec vybral kariéru hokejistu. Svojho času bol totiž aj dobrý futbalista.

„Hokej bol v meste populárnejší, hrali ho všetci moji kamaráti. Takže asi preto dostal prednosť," spomína.

Hoci hral štyri sezóny v najvyššej slovenskej súťaži za Liptovský Mikuláš, jeho meno dnes nie je v slovenských hokejových kruhoch známe. A má to aj pádny dôvod. Bývalý obranca odišiel na začiatku milénia do Francúzska.

„Všetci sa ma pýtali, čo tam vlastne idem robiť. Ani ja sám som nevedel, čo od toho čakať, ale chcel som skúsiť niečo nové. Navyše manželka chcela ísť do Francúzska silou-mocou, takže aj to zavážilo," vraví.

Hokej vo Francúzsku v tom období nemal ani zďaleka také postavenie, aké poznáme zo Slovenska.

Najvyššia súťaž fungovala v skromnejších podmienkach, kluby sa opierali najmä o lokálnych nadšencov a zahraniční hráči často patrili medzi hlavné tváre tímov.

Práve v takom prostredí začal Tekel písať svoju dlhoročnú francúzsku kapitolu. Jeho prvou zastávkou bol druholigový Dijon.

V druhej najvyššej francúzskej súťaži hralo v tom čase množstvo Slovákov, dovedna ich bolo v sezóne 2000/01 až dvadsať.

Aj Tekel sa mohol pri presune do novej krajiny spoľahnúť na krajanov. V Dijone hrali okrem neho ešte Miroslav Pažák a Ivan Boržík.

„Začiatky boli ťažké, predovšetkým jazyk, ktorý som neovládal. Slováci v tíme sme si však veľmi pomáhali. Nakoniec môžem povedať, že sme si aj s manželkou rýchlo zvykli. Život tam bol veľmi dobrý," vraví Tekel.

S hokejom to bolo o čosi horšie. „Úroveň bola slabšia ako na Slovensku. Ale postupne tam začalo prichádzať veľa cudzincov a kvalita išla hore," vraví Tekel.

S Dijonom, kde strávil šesť sezón, postúpil do najvyššej súťaže. Bol kapitán tímu. Neskôr hral aj za Briançon a Gap.

Vo Francúzsku strávil celkovo 14 sezón a popri hokeji vždy pracoval. Robil elektrikára, skladníka či správcu štadióna.

„Väčšinou to fungovalo tak, že vás zamestnali sponzori klubu, pretože ste boli hokejista. Každý si navzájom pomáhal," vysvetlil.

Hokeju obetoval celý život. „Dal mi všetko. Šport, a nielen hokej, ale kolektívny šport všeobecne, je podľa mňa najlepšia škola pre mladých ľudí, aj pre všetkých ostatných. Naučí vás prekonávať problémy."

Najvyššiu francúzsku súťaž hral do 39 rokov. „Vždy som si hovoril, že by som chcel vydržať do štyridsiatky. Nakoniec to tesne nevyšlo, ale nikdy som neriešil, dokedy budem hrať. Jednoducho ma to bavilo," vraví.

V každej dedine je zimák

Po kariére plynulo prešiel k trénovaniu. V roku 2016 dostal ponuku pracovať pre mládežnícky tím vo Švajčiarsku. Do krajiny helvétskeho kríža ho zavolali bývalí spoluhráči - Jiří Rambousek a Matúš Luciak.

Neváhal a pri tejto práci ostal dodnes.

Aktuálne býva vo francúzskom Annency a do Ženevy dochádza, aby pomáhal mladým švajčiarskym chlapcom stať sa profesionálnymi hokejistami.

„Trénujem kategórie do 14 a do 16 rokov. V Ženeve sú tri kluby a ja pracujem pre Servette aj Meyrin, takže mám na starosti tri mužstvá," vysvetľuje.

Podmienky vo švajčiarskom mládežníckom hokeji si, celkom prirodzene, pochvaľuje. „Takmer v každej dedine je zimák, takže deti nemusia ďaleko cestovať. A finančne to vo Švajčiarsku tiež nie je až také náročné."

Práca s deťmi vie byť podľa Tekela ťažká, ale zároveň pekná. To, čo chce odovzdať deťom, je, aby mali z hokeja predovšetkým radosť a naučili sa ho milovať. A nezáleží, v ktorej krajine to práve robí.

„Najdôležitejšie je, aby sa hýbali, mali radosť z toho, čo robia, boli v kolektíve a učili sa prekonávať ťažkosti," vraví.

Za šancu presadiť sa v zahraničí je veľmi vďačný, pretože to považuje za najťažšiu vec na Švajčiarsku.

Súvisiaci článok

Hokej je jeho poslanie a rehoľa. Je úplne prepnutý, hovorí o Gajanovi tréner

„Ľudia sú tu dobrí aj zlí. Asi ako všade. Keď dostanete šancu, musíte ukázať, že viete robiť svoju prácu a že ste pracovitý. Keď to dokážete, ľudia vás prijmú."

Čo by odporučil Slovákom, ktorí sa chystajú na MS v hokeji? „Treba rešpektovať pravidlá. Tu sa s tým veľmi nehrajú. Dodržiava sa rýchlosť, parkovanie, jednoducho pravidlá platia a ľudia ich rešpektujú. To je asi najväčší rozdiel oproti Slovensku. Ľudia tu majú rešpekt voči ostatným aj voči pravidlám."

V BCF Aréne vo Fribourgu si naživo pozrel výhru Slovenska 4:1 nad Talianskom. Mladý tím trénera Vladimíra Országha sa mu pozdáva.

„Páči sa mi, ako hrajú, ale každý zápas na tejto úrovni je ťažký. Ak však budú takto pokračovať, môžu ísť ďaleko. Zároveň platí, že keď vyhrajú, budú najlepší, keď prehrajú, budú najhorší," dodáva s úsmevom.

Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.