Snažil sa, aby nevyzeral ako turista. Tóth v cieli odmietol pojazdné kreslo

SAPPORO. Posledná päťdesiatka na olympiáde i posledná Mateja Tótha. Obhajca zlata z Ria priznal, že to bolo jedny z najťažších pretekov, aké absolvoval.

Šancu na medailu stratil približne v druhej tretine a odvtedy bojoval sám so sebou. V náročných podmienkach v Sappore ho do cieľa hnala najmä motivácia dokončiť svoju poslednú súťaž v kariére.

Tridsaťosemročný pretekár sa v prvej polovici piatkových pretekov držal na čele, potom stále vo vedúcej skupine, no od 30. kilometra mu začala unikať. Manko narastalo a keď už bolo zrejmé, že sa do početnej skupiny nevráti, vedel, že o medailu už nezabojuje.

Tóth: Mal som pocit, že to nedám

Vzdať svoju záverečnú súťaž však za žiadnych okolností nechcel a až do konca bojoval, aby ešte poslednýkrát preťal cieľ.

"Boli to určite jedny z najťažších pretekov. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa, vidieť ho a ukončiť to s hrdosťou. Z výsledku som sklamaný, ale bolo to so cťou a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Môžem odísť s hlavou hore a každému sa pozrieť do očí, že som spravil maximum," povedal. Obsadil 14. priečku so stratou 6:15 minúty na víťazného Poliaka Tomalu.

Tóth po vlaňajšom presunutí hier zvažoval, či bude pokračovať v kariére a či sa v Japonsku vôbec predstaví. Nakoniec sa rozhodol potiahnuť ešte rok driny a či stál za to?

"Určite áno, príprava bola výborná, aj záverečná a aj aklimatizácia v Japonsku. Aj dnešok mi sadol, proste toto bolo moje maximum. Treba sa na to pozrieť reálne, vrchol kariéry už mám za sebou. Áno bojoval som, skúšal som, ale v týchto podmienkach moje telo na viac nemalo."

Videl, že skončil

Po polovici pretekov bolo pre slovenského športovca najťažšie vyrovnať sa s tým, že v posledných pretekoch nebude bojovať o medaily.

"Aj keď som sa necítil zle a tempo nebolo zlé, odišla mi príliš silná skupina a videl som, že som skončil. Musel som si zachovať koncentráciu, nerezignovať a bojovať o každú sekundu," približuje svoj pohľad.

Od toho momentu sa sústredil len na seba a na to, že treba vydržať a prísť do cieľa.

"Pretekal som, ale už nie so súpermi, ale len sám so sebou," opisoval.

"Musel som sa motivovať, držať tempo, o ktorom sa dá hovoriť, že je chôdza a nie turistika. Nemôžem si nič vyčítať, na ostatných som nemal a odchádzam so cťou," doplnil pre RTVS.

Po náročných pretekoch v horúčave sa Tóthovi prejavila pri rozhovoroch v mixzóne únava. V jednej chvíli sa k nemu blížili organizátori s pojazdným kreslom, aby si mohol sadnúť. Slovenský reprezentant to však odmietol. 

"Nie, takto sa veru lúčiť nebudem," odmietol vozík Tóth podľa atletika.sk. 

Tridsaťosemročný chodec má vysokoškolský titul zo žurnalistiky, ktorú vyštudoval na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Ako novinár by sa vraj sústredil pri svojej rozlúčke na pozitíva.

"Keby som písal nejaký článok, určite by bol aj o tom, že Maťovi Tóthovi to nevyšlo. Zrejme by som sa však zameral najmä na pozitívne veci. Napríklad, že hoci nezískal vytúžené umiestenie v prvej osmičke alebo desiatke, rozlúčku zvládol so cťou,“ hovoril pre atletika.sk.

Veľké emócie po konci kariéry

"Ďakujem všetkým, ktorí ma tam podporili, trénerovi, fyzioterapeutovi, ale aj novinárom, ktorí ma tlačili. Tam sa nedalo povoliť ani meter, nedalo sa ani na chvíľku rezignovať, drel som až do konca," cituje Tótha TASR.

Tóthovi sa nakoniec podarilo zvládnuť celých 50 km a na posledných stovkách metrov pred cieľom sa mu premietli momenty z celej 26-ročnej kariéry.

"Veľké emócie, som plný dojmov a dojatia. Boli také silné ako na OH v Riu, možno ME v Berlíne. To, čo zažívam, je neporovnateľné so všetkým. Áno, nie je tam tá radosť z úspechu, ale emócie sú. Je to obrovská vďačnosť a hrdosť na tých 26 rokov. Zároveň som rád, že je to už všetko za mnou. Síce si len ešte veľmi ťažko viem predstaviť, čo bude zajtra a čo bude bez chôdze, ale veľmi sa na nový život teším," povedal.

Tóth sa ešte nerozhodol, ako bude vyzerať jeho profesijná budúcnosť, či zostane pri chôdzi alebo sa zamieria na inú kariéru, napríklad žurnalistickú. O tej najbližšej však mal jasno hneď v cieli.

"Teraz chcem byť čo najviac s mojimi babami, s manželkou a dcérami, na to sa veľmi teším," povedal so slzami v očiach.

Ešte predtým ho však čaká presun zo Sappora do olympijskej dediny v Tokiu, ktorú navštívi prvýkrát od príchodu do Japonska, a tak si chce aspoň na chvíľu užiť jej atmosféru. Na programe bude hlavne oddych a regenerácia, no možno aj krátky tréning.

"Pôjdeme sa minimálne prejsť a možno sa aj hecneme, zoberiem Maťa Pupiša, tohto lenivca Mira Úradníka a dáme nejakú výzvu. Ale uvidíme, či budem v poriadku, pretože momentálne sa necítim ani na prechádzku," dodal s úsmevom.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

• Letné olympijské hry Tokio 2021
• Program a výsledky LOH Tokio 2021
• Slovensko na LOH Tokio 2021
• Všetky športy na LOH Tokio 2021
• Medailová bilancia na LOH Tokio 2021