BRATISLAVA. Nič nového v slovenskej ženskej klubovej hádzanej, ŠKP Bratislava po roku obhájil minuloročný majstrovský triumf a po rekordérovi zo Šale a tohtoročnom finálovom súperovi z Michaloviec je s dvoma titulmi tretím najúspešnejším klubom od rozdelenia Československa. Bratislavčanky využili výhodu domáceho prostredia v play off presne ako pred rokom na 100 percent a ku konečnému triumfu im dopomohla najmä jediná výhra na palubovke súperiek.
Tá sa udiala v Michalovciach minulú nedeľu, kde ŠKP uchmatlo kľúčovú výhru v sérii 28:25 a po dvoch domácich víťazstvách sa na Jégého ulici mohli o týždeň na to rozbehnúť majstrovské oslavy. Zaváhanie suveréna základnej časti WHIL na domácej palubovke videla ako kľúčové Lucia Tobiášová. Ostrostrelkyňa východniarok si musela posledný štvrtý zápas v dôsledku zranenia pretrpieť v pozícii diváka. "Jednoznačne bodom zlomu bol nedeľňajší zápas u nás. Tam keby sme uspeli, sem by sme si šli po rozhodujúci triumf, a aj keby sa nepodaril, mohli sme ešte rozhodnúť opäť doma. Mali sme povinnosť to doma pred týždňom dotiahnuť do víťazného konca, žiaľ, nepodarilo sa," povedala pre TASR spojka, ktorú nahnevali v poslednom zápase série najmä hlúpe útočné straty lôpt v poslednej štvrťhodine duelu. "Vydreli sme sa v obrane, krvopotne sme získali lopty a potom ich nezmyselne strácali v ofenzívnej snahe. Náhlili sme sa dopredu za výsledkom, čo rezultovalo do zahodených šancí a technických chýb."
Iuventa nebola jediná, ktorá musela nastúpiť bez líderky. V prvom bratislavskom súboji sa zranila Michaela Porubská, kapitánka ŠKP. Podobne ako Tobiášová, bola odkázaná na úlohu fanúšičky, ale na rozdiel od nej dvíhala nad hlavu po konečnom hvizde trofej. "Prežívala som to z lavičky asi trikrát tak silno, ako keby som hrala. Niektoré baby už boli v druhom polčase skeptické, keď sme prehrávali o dva góly, ale ja som im verila a neúnavne aj fandila. Som rada, že náš kolektívny duch premohol napokon aj zákernosti súpera, ktorý hral naozaj surovo v obrane," tešila sa z druhého triumfu v kariére Porubská, ktorá by mala pokračovať v kariére aj naďalej v hlavnom meste.
Kým bratislavskej kapitánke stačilo na dva slovenské tituly 28 rokov života, dlhoročná opora slovenskej reprezentácie Miriam Šimáková si musela počkať len na premiérový vo svojej vlasti o štyri roky dlhšie. Po osemročnom účinkovaní v Norimbergu a nevydarenom angažmán v rumunskom Brašove sa vrátila v zime na Slovensko a v ŠKP z toho bol "hneď" titul slovenského šampióna. "S Nitrou som bola ešte dávno trikrát tretia, do 32 rokov čakať na prvý slovenský primát je veru dlhá doba. Ale oplatilo sa," tešila sa spojka, ktorá už nemecký titul s Norimbergom získala, ale hodnoty domáceho a zahraničného si netrúfla porovnať. "Každý zápas aj súťaž sú iné, ťažko postaviť jedno alebo druhé prvenstvo do popredia. Tu boli vo finále dva vyrovnané celky, my sme zabrali v Michalovciach v druhom zápase. Bolo výborné ísť do odviet s tým, že sme mohli rozhodnúť o celej sérii vo vlastnej hale."
br sb jp /k dispozícii sú zvukové záznamy/
