BRATISLAVA. Počtom aktívnych účastníkov nie sú najväčšími športovými podujatiami sveta olympiády, ale – maratónske behy. Veľkomestám dvíhajú imidž a ich ekonomike zisky.
Septembrový maratón v Berlíne, podľa denníka Die Welt, sprostredkoval tržby vo výške 35 miliónov eur. V súvislosti s nedeľňajším newyorským spomínajú americké médiá dokonca sumu 220 miliónov dolárov (cirka 132 mil. eur).
Večne živé posolstvo
Keď sa začínal bežecký boom, organizátori maratónov a cestných behov si založili svetovú asociáciu (AIMS). Jej štvrťstoročie si pripomenuli počas víkendu sympóziom na symbolickom mieste: v gréckom mestečku Marathon. Pri ňom v roku 490 pred Kristom Miltiadesove vojská odvrátili útok Peržanov a stamodtiaľ vybehol posol Feidipides na cestu do Atén, aby zvestoval víťazstvo. Keď dorazil pod Akropolu, od vyčerpania zomrel. „Bude večne žiť,“ vyhlásil Miltiades, keď sa dozvedel o jeho smrti. A mal pravdu.
Po dva a pol tisícročí organizátori podujatí na Feidipidovu počesť zvestujú svetu pokračujúci rozmach maratónu. „Ak boom ešte nedosiahol vrchol, tak sa mu blíži,“ tvrdí jediný slovenský účastník sympózia Branislav Koniar, riaditeľ košického Medzinárodného maratónu mieru. Zároveň však pripomína, že existujú rezervy: vo východnej Európe a možno až netušené v treťom svete.
Ženy do(pred)biehajú mužov
Renomované webové stránky dlhých behov vedú poctivé štatistiky: neevidujú počty štartujúcich, ale tých, ktorí dobehli až do cieľa behu dlhého 42 kilometrov a 195 metrov. Po nedeli sa na čelo rebríčka vyšvihol 38. ročník maratónu v New Yorku: organizátori informovali, že dobehlo 38 676 z celkového počtu 39 805 štartujúcich. V prvej svetovej pätnástke najmasovejších maratónov bolo vlani až sedem amerických.
Keby vzhľadom na kapacitu trate nelimitovali počet prihlášok, New Yorkom by každoročne bežal vyše stotisícový dav. Správa Informačného centra cestných behov USA (RRIC) hovorí o stále rastúcom počte Američanov, ktorí zvládli maratón: len predvlani ich bolo 432-tisíc.
Kratším behom sa venujú mnohonásobky. Najpozoruhodnejší je nárast záujmu žien. Za posledných päť rokov sa pomer mužov a žien prakticky vyrovnal. V maratóne ešte prevažujú muži, ale percentuálny pomer sa v USA znížil na 59:41. V Portlande už dva roky registrujú na štarte i v cieli viac žien ako mužov: 55,5, resp. 56,5 percenta.
„Na sympóziu odznela informácia, že aj v Los Angeles bežalo 53 percent žien – to mi vyrazilo dych. My sme úplne na opačnom konci,“ priznal Košičan Koniar. Na tohtoročnom MMM tvorili dámy iba 8 percent (v polmaratóne 16).
Maratónska turistika
Ide väčšinou o solventnú klientelu. Podľa ASD Superstudy 16 miliónov amerických milovníkov behania žije v domácnostiach s ročným príjmom viac ako 75-tisíc dolárov.
Maratóny sú pre veľkomestá zdrojom značných príjmov. Stúpajú aj tým, že čoraz viac aktívnych účastníkov využíva štart na víkendovú turistiku v spoločnosti rodinných príslušníkov. Aj množstvom sprievodných podujatí. Maratón dokáže zlákať do ulíc davy divákov. Kasírujú hotelieri, gastronomické zariadenia, obchodníci aj živnostníci, v konečnom dôsledku na daniach aj mesto.
Hospodársky efekt sa pokúsil vyčísliť hamburský profesor ekonomických vied Wolfgang Maennig, olympijský víťaz 1988 vo veslovaní. Berlínsky maratón už v roku 1998 doniesol mestu zisk 25 miliónov eur. Dnes je podľa neho oveľa vyšší, najmenej 35 miliónov. Najstarší maratón sveta v Bostone uvádzal v roku 2003 prínos vo výške 74 miliónov dolárov, posledný ročník maratónu v New Yorku dokonca 220 miliónov USD. „Toto číslo však Maennig trochu spochybnil otázkou, či má Európa s Amerikou zhodnú metodiku, lebo by znamenalo, že účastník v priemere minie v meste 5200 dolárov,“ pripomenul Koniar.
Svetová asociácia organizátorov mala pôvodne 28 členov – dnes ich je takmer 300 (zo Slovenska len MMM). Maratónski bossovia hľadia do ďaleka. „Najdôležitejšie pre budúci vývoj je motivovať mladých, aby začali behať. Zaraďujte do programu detské behy,“ vyzýva kolegov Horst Milde, šéf maratónu v Berlíne.
(počet bežcov v cieli)
2007 New York 38 676
2006 New York 37 954
2005 New York 36 856
2004 New York 36 562
1996 Boston 35 868
2007 Londýn 35 700
2005 Londýn 35 261
2003 New York 34 729
2006 Chicago 33 618
2006 Londýn 33 222
(V Chicagu v tomto roku dobehlo do cieľa
25 496 bežcov a bežkýň, ďalších 10 934 buď vzdalo, alebo väčšinu organizátori vzhľadom na obrovskú horúčavu zastavili v prípade, že do polovice trate nedošli v čase 3:30 h.)
Koniar verí, že príde obrat
Slovensko má druhý najstarší maratón na svete, napriek tomu musí vyspelému svetu maratónske čísla závidieť. Súvisí to s kúpyschopnosťou obyvateľstva, ale aj s rebríčkom jeho životných hodnôt. „U nás ľudia ešte stále myslia najmä na profesijnú kariéru. Hádam sa už však čas, keď začnú myslieť aj na niečo iné ako len na prácu – napríklad na zdravie, zábavu,“ nádeja sa Branislav Koniar (na snímke SITA), riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru. „Aj Košice majú istý finančný prínos z maratónu, ale stále je to pre mesto najmä imidžovka. Obrat nastane, keď si aj účastníci nášho maratónu namiesto internátneho ubytovania začnú objednávať hotelové, ak prídu lietadlom, viac nakúpia...“
Koniar pripomína, že osemmiliónové Rakúsko má osemtisíc maratóncov, kým päťapolmiliónové Slovensko päťsto. „Aj obrovská Moskva však plače, že na jej maratóne štartujú iba dve tisícky. Je to problém charakteristický pre celú východnú Európu,“ konštatuje košický riaditeľ. V snahe spropagovať MMM vystúpil aj na sympóziu. A o deň sa postavil na štart najklasickejšieho z klasických maratónov: z Marathonu do Atén dobehol za 3:55:10 h. „Nie som zberateľ maratónov, ale takú šancu som nemohol premrhať. Trať je ťažká, kopcovitá, ale dobeh na mramorový Panaténajský štadión, ktorý bol v roku 1896 dejiskom prvej olympiády novoveku, vám všetko vynahradí,“ vraví.
 |
 Košice 2007 ČTK |
