To, čo sa deje teraz v Česku, je hrozné, vraví hokejista Vopelka

KOŠICE. Talentovaný hokejový útočník Lukáš Vopelka, ktorý si aktuálne oblieka dres HC Košice, sa ešte pred dovŕšením šestnástich rokov rozhodol ísť severskou cestou.

Jeho kroky viedli do švédskeho Örebra, kde mu v začiatkoch pomohol brankár Július Hudáček.

Výnimočné spomienky má rodák z Českých Budějovíc najmä na Hudashow, ktorou slovenský gólman bavil divákov po zápasoch.

Pôsobenie vo Švédsku dalo 24-ročnému Čechovi veľa, okrem iného aj preto, že sa tam naučil postarať sám o seba.

Košice mu spoluhráči vychválili do nebies

Do slovenskej najvyššej súťaže sa Vopelka vrátil po troch rokoch.

Sezónu 2016/17 síce odštartoval v Slovane Bratislava v KHL, no neskôr sa presunul do Trenčína.

Extraliga sa podľa neho za ten čas veľmi nezmenila.

„Stále sa tu hrá rýchly a kontaktný hokej. V súťaži je viacero veľmi šikovných hokejistov. Napríklad u nás v kabíne je Mišo Chovan, ale aj v ostatných tímoch sú veľmi kvalitní hráči. Súťaž hodnotím veľmi pozitívne,“ povedal Vopelka.

Mesto si zatiaľ český útočník príliš neužil. Najskôr bol v karanténe pre koronavírus, ktorý aj prekonal, a neskôr pre opatrenia prijaté vládou.

„Snažíme sa byť veľmi opatrní, aby sme opäť nedostali vírus do kabíny. Preto nikam príliš nechodíme. V klube sa mi veľmi páči a som zatiaľ so všetkým spokojný,“ uviedol Vopelka, ktorému Košice odporučili viacerí hráči.

„Vedel som, do čoho idem, chlapci mi klub vychválili nebies. Všetko, čo mi hovorili, sa aj naplnilo. Zázemie je tu parádne a taktiež aj ľudia, ktorí v klube pracujú. Najväčšia škoda je, že na zápasoch nemôžu byť fanúšikovia, pretože som počul, že tí košickí sú vynikajúci,“ poznamenal.

Situácia v Česku je hrozná

V Košiciach sa zišla početná česká skupina. Nielen s krajanmi si však Vopelka výborne sadol.

„So všetkými chlapcami vychádzame super. Je tu perfektná partia. Každý sa ku mne od prvého dňa správa slušne,“ skonštatoval držiteľ striebornej medaily z MS juniorov do 18 rokov.

Na diaľku sleduje aj situáciu v Česku, ktoré ničí druhá vlna pandémie.

„To, čo sa momentálne deje v Česku, je extrémne a hrozné. Pevne verím, že sa situácia čoskoro zlepší a hádam Slovensko nečaká podobný scenár,“ povedal Vopelka, ktorý je v každodennom kontakte s rodinou.

„Dodržujú všetky opatrenia, takže nemajú nejaké veľké obavy. Sám som bol pozitívny a keď som bol doma, nikto sa nenakazil. Na druhej strane, uvedomujú si situáciu a vnímajú, čo sa okolo nich deje. Vedia, že to nie je dobré.“

Hudáčkovcom vynahrádzal dieťa

Veľkú časť mládežníckej kariéry strávil Vopelka vo Švédsku.

„Veľmi sa mi tam páčilo. Pomohlo mi to aj z hokejovej stránky. Odohral som tam päť rokov. Zažil som tam aj svoju prvú seniorskú sezónu v A-tíme,“ vysvetľuje.

Pre mladého hokejistu je Švédsko ideálnou krajinou na rozvíjanie talentu.

„U mňa to jednoznačne platilo. Odišiel som tam, keď som mal 15 rokov. Pracovali tam so mnou výborní tréneri a veľa som sa naučil,“ hovorí.

V Örebre mu spoločnosť robili aj viacerí slovenskí hráči.

„Zažil som tam bratov Hudáčkovcov aj Pavla Skalického, ktorý tiež hrával v Košiciach. Chlapci mi najmä na začiatku pomohli, keďže som mal veľké problémy s jazykom. Boli v podstate mojou rodinou,“ povedal Vopelka.

„Veľa času som trávil najmä s Julom Hudáčkom a jeho manželkou, ktorí sa ma ujali a starali sa o mňa, za čom som im veľmi vďačný. Spomínali v tom čase, že už by chceli dieťa, tak som im ho trochu vynahradil,“ doplnil s úsmevom.

Celý čas si varil mäsové guľôčky

Július Hudáček je veľký šoumen, o čom sa mohli presvedčiť aj košickí fanúšikovia počas jeho trojročného pôsobenia v drese oceliarov.

Vo Švédsku však svoju charakteristickú Hudashow posunul ešte o úroveň vyššie.

„Bolo to neskutočné. Celá hala, čo bolo asi 6-tisíc ľudí, čakala po každom domácom zápase 10 až 15 minút, kým Julo príde na ľad a vystrojí nejakú zábavku. Užívalo si to celé mesto. Ja som bol pyšný, že je to môj kamarát a mohol som byť toho súčasťou. Každý deň sme spolu zažili veľa veselých momentov,“ priblížil Vopelka.

Vo Švédsku sa naučil o seba sám starať. Veľa času strávil aj v kuchyni.

„Nemal som veľmi na výber. Nepovažujem sa však za dobrého kuchára. Skoro každý deň som si robil mäsové guľôčky, viac som nedokázal pripraviť. Ochutnal som aj ich typické koláče, tie mi chutili. Celkovo ma to dosť zmenilo. Osamostatnil som sa, keďže som bol päť rokov preč od rodiny. Vo Švédsku som dospel,“ dodal.