BRATISLAVA. Futbalista Lukáš Tesák nebol žiadny veľký talent, ale svojou ctižiadostivosťou vynikal. Keď jeho rovesníci oddychovali, on si dával tréningy navyše a behal v lese.
„Raz sme spoločne grilovali a Lukáš si nedal ani kúsok mäsa, pretože nechcel pribrať. Pamätám si, že na Vianoce išiel behať, keď bolo vonku meter a pol snehu,“ prezradil Tesákov brat Matúš.
Pred futbalom bola robota
Po prvýkrát si obul kopačky v rodnej dedinke Ihráč. Neskôr hral za Kremnicu, no ako 10-ročný k futbalu nemal vážny vzťah.
„Bral som to len ako zábavu, pretože na dedine bolo dosť inej roboty a je pravda, že nie vždy sa mi chcelo cestovať na tréningy,“ zaspomínal s úsmevom Tesák pre klubový web FK Pohronie.
Za dorast hrával v neďalekom Žiari nad Hronom, kde v ňom tréneri začali vidieť potenciál. Nebol žiadny driblér, ale bojovnosťou a pracovitosťou prevyšoval súperov „Ako chlapec nebol extra talent, ale bol poctivý, tvrdo pracoval a išiel si za svojím cieľom,“ prezradil o ňom jeho bývalý tréner Rastislav Urgela.
Z Lukáša Tesáka začal vyrastať veľký futbalista. Žiar už prevýšil, a tak putoval do Dubnice. Získal dorastenecký titul a postupne sa prepracoval do áčka.
Slovenským fanúšikom sa neskôr vryl do pamäte ako hráč MŠK Žilina. „Bolo to skvelé obdobie, krásny štadión, výborné podmienky, silné mužstvo, Pohár UEFA. Mám na Žilinu naozaj pekné spomienky,“ vravel Tesák.
Hral proti Suárezovi
Za Žilinu si zahral napríklad proti Ajaxu Amsterdam s hviezdnym Luisom Suárezom v zostave. „Hrať takúto súťaž je to, prečo to človek robí. Aspoň v mojom prípade,“ dodal.
Neskôr Tesák obliekal dresy Rimavskej Soboty, Senice, Prešova, ale jeho kariéra sa spája najmä s východnou Európou.
„Súťaže tam sa od tej našej poriadne líšia. Majú asi nevyčerpateľné finančné zásoby oligarchov. Futbal majú ako svoju zábavku, vrážajú do neho neskutočné peniaze. Stavajú nové a nové štadióny, ihriská, tréningové centrá a vlastne všetko, čo futbal potrebuje. Futbal tam napreduje, pretože kupujú kvalitných hráčov a trénerov z Európy,“ porovnal.
Lukáš Tesák bol prvým Slovákom v ukrajinskej lige, kde hrával za Luhansk.
„Ukrajinská súťaž je lepšia ako slovenská, a to nechcem niečo znehodnocovať. Tamojšie kluby majú lepšie zázemie i kvalitnejších legionárov. Z druhej strany - čoraz vyšší počet Ukrajincov si dokáže vybojovať miesto v dobrých európskych kluboch,“ uviedol.
Neskôr hrával v Rusku za Torpedo Moskva a Arsenal Tula.
„Asi každý sníva o tom dostať sa do zahraničia. Mne sa to podarilo. Jednoduché to však nebolo. Na legionárov sa pozerajú úplne inak a očakávajú od nich o triedu lepšie výkony ako od domácich hráčov. Začiatky boli naozaj ťažké. Nový štát, nový jazyk, noví spoluhráči. Po týždni som chcel ísť domov,“ prezradil.
Neskutočné podmienky
Po angažmáne v Rusku odišiel do kazašského Kairatu Almaty a jeho posledným východným stanoviskom bol bieloruský Gomel.
„V Almaty som zažil najlepšie futbalové podmienky, aké si len futbalista dokáže predstaviť. Raz sa mi stalo, že som si podvrtol na tréningu členok a do desiatich minút som ležal na magnetickej rezonancii. Je to naozaj neuveriteľné, ale skutočne to tak bolo. Prezident klubu tam vráža do futbalu kozmické peniaze. Nakoniec to môže potvrdiť aj tréner Vladimír Weiss starší, ktorý tam pôsobil. Veľa ľudí, ktorí nemali šťastie navštíviť túto krajinu, nemá ani len potuchy, aká je to krásna krajina s neuveriteľne ochotnými a milými ľuďmi,“ povedal o svojom pôsobení v Kazachstane.
Celkovo na východe pôsobil desať rokov, teší sa najmä z množstva nových priateľov. Hrdo sa cíti napríklad vtedy, keď dostane správu k narodeninám od Anatolija Timoščuka, ktorý vyhral Pohár UEFA a Ligu majstrov.
„Život v zahraničí mi dal veľa. Ale najviac sú asi tie kamarátstva, ktoré trvajú dodnes. No vždy som vedel, že nikdy neostanem žiť v zahraničí a že sa chcem vrátiť domov. Rodina je predsa len najviac,“ ďalej uviedol.
Zo zápasu si veľa nepamätá
Na konci kariéry si Tesák dokonca vyslúžil nomináciu do reprezentácie. Povolal ho tréner Ján Kozák.
„Hrať za svoju krajinu je pre športovca to najviac. Mne sa to podarilo rovno proti Španielsku. No z toho zápasu si veľa nepamätám, pretože som bol v maximálnom tranze. Tých hráčov, ktorí proti mne stáli, som videl dovtedy iba v televízii. Dôležitý bol však cieľ a ten sme splnili. Postúpili sme na majstrovstvá Európy do Francúzska,“ povedal.
Po púti východnými súťažami si Tesák zahral tam, kde začínal. V Žiari nad Hronom za FK Pohronie. A svoje skúsenosti ukázal aj na ihrisku, kde patril k ťahúňom tímu, ktorý si vybojoval premiérový postup do Fortuna ligy.
„V Pohroní sa zišla skvelá partia hráčov. Na ihrisku nám to išlo hlavne preto, že nám to klapalo aj mimo neho a že chalani boli ochotní pracovať a boli presvedčení o tom, že sa nám to môže podariť,“ vysvetlil.
Postup medzi slovenskú elitu
Po historickom triumfe ukončil kariéru a v FK Pohroní pôsobí ako kondičný tréner. Okrem Žiaru nad Hronom je Tesák obľúbený aj v rodnej dedinke Ihráč. V miestnej krčme má vlastnú stenu slávy, ktorá sa skladá z dresov ligových klubov.
„Keď syn prišiel domov, vždy doniesol nejaký zaujímavý dres, či už svoj alebo taký, ktorý si s niekým vymenil,“ pred časom spomínal jeho otec Ľubomír.
Napriek tomu, že Lukáš Tesák nehral za žiadny svetový veľkoklub, jeho kariéra bola viac než úspešná.
„Pri futbale je prvoradá pokora a najmä ochota na sebe pracovať. Nič vo futbale nie je zadarmo a skutočne si to treba vydrieť. Takže všetkým, ktorí chcú niečo dosiahnuť, nič iné neostáva. Len zaťať zuby a tvrdo makať,“ vysvetlil Tesák.
Po skončení profesionálnej kariéry sa rozhodol futbalom zabávať na amatérskej úrovni. Hrať bude piatu ligu za FK Sitno Banská Štiavnica. „Je nám obrovským potešením, že je Lukáš naším hráčom. Dodá tímu kvalitu a obrovské skúsenosti,“ uvádza stránka FK Sitno.
pi 18:35
pi 13:00
